directions_bike20100814_Podkrkonošský maraton

Deň pred bolo krásne sucho v lese. Skočil som si na prezentáciu po tašku. Dostal som super tričko a nejaké maškrty. Všetko v super taške Enervit, ktorú som si dal cez plece - mysleli na bikerov, ktorí prídu na biku. :yes: No cez noc prišla taká leja, že koniec. Aj ráno pršalo. Avšak tričko sa mi tak páči, že som prezul plášte za nové (nech nelietam ako handra) a naložil bike do auta. Inak by som sa hanbil tričko nosiť, bez účasti. Na štarte už nepršalo, no zima bola vcelku slušná, na to koľko vody na nás čaká v lesoch. V teréne to vyzeralo asi tak, ako kombinácia toho najhoršieho z tohtoročného Svätojurského, Valče a Oslan. Bahno, voda, potoky vody a bahna, chvíľami som bol hnedý, chvíľami červený (tamojšia pôda je hnedastá, no skôr do červena), až som pozeral, kde som sa to odrel. :-D Na rovinkách mi vždy všetci ušli, v kopcoch som to sťahoval. Miletínské Lázně sa mi šlo celkom dobre (cca polovica pretekov), potom mi začalo dochádzať, zle som odbočil - zmenili trať kvôli stavu terénu, tak som si namiesto 800m po asfalte dal skoro 4x toľko singlami terénom po kameňoch a koreňoch. Ešte som nadával, že to majú zle značené a pretekári si neúmyselne skracujú trať. :-D No ja som šiel zle. Nevadí, však kto by chcel prísť o krásne terénne vsuvky. 8-) Bahno striedalo bahno, kaluž striedala kaluž, niektoré kopce a rovinky bolo treba tlačiť, inak to nešlo. Na poslednej občerstvovačke som si dal banán, salám a zapil to ionťákom. CHYBA :excl: :-D Lebo ku koncu boli pekné kopčeky, samá voda a bahno, dosť strmé, k tomu bruchabôl a nohy v prdeli. Do toho ešte brodík s vodou po kolená. Tam ma obehol snáď každý. V cieli som pažravo schrúmol vynikajúce tvarohové koláčiky, ktoré sa už míňali, rýchlo zaniesol bike do auta, utekal na WC, potom som sa ospršil, najedol a šiel umyť bike. Tombolu som ani nepozdravil, nemal som síl... Pre mňa najťažší a najmokrejší maratón, aký som kedy išiel (no veľa som toho nezažil, to je pravda). No páčilo sa mi a ako písali na mtbs.cz, "Zejména zdejší devadesátka nepatří za podobných podmínek k nejlehčím tratím a tak počet startujících nebyl sice rekordní, přesto si troufnu říci, že i tato účast byla za dané situace velmi překvapující a svědčí o velké oblíbenosti zdejšího maratonu. Zejména ty, kteří již z minulých ročníků věděli do čeho jdou, nutno považovat za opravdové skalní bikery a letos byl vítězem opravdu každý kdo dojel." :-) Bike som dával dokopy celý druhý deň. Záznam nemám, lebo sa mi akosi neuložil do pamäte, čo ma veľmi mrzí...