directions_bike20100821_2_Kelly´s Greenbike tour

Rozhodnutie zúčastniť sa padlo vo štvrtok, kedy som napísal Jakubovi sms s otázkou, aký je stav terénu. Odpoveď ma potešila - sucho. Tak som na druhý deň sadol na vlak (sadol ako sadol, najazdil som 105km) a skočil do Greenbiku na prezentáciu. Na preteky som si vybral Matesa, reku ešte som ho netestol v akcii a toto je najideálnejší maratón, aký poznám pre tieto potreby. No a Félix musí oddychovať na zajtra, dnes to mala byť rozjazda. :-) Po štarte nastolilo čelo rozumné tempo, tak som si v pohode šlapkal vo vláčiku. Za Kačínom sa šlo stále pomaly, tak som v kopci využil šancu a dostal sa na 5. pozíciu. Trošku sme ucukli ostatným. Takto to šlo však len po lúku pred Malinským vrchom, na ktorej sa do toho trošku opreli, mne nestačili prevody, tak som ich nechal. :-D Zopár (2-4) jedincov ma tam predbehlo, no keď som sa "zrovnal", stiahol som ich. Na BK som doplnil fľašku vodou (ako na každej očerstvovačke), dobehol a stratu, predbehol a tak. V zjazde po červenej na Salaš som skoro ľahol. Vtedy som si uvedomil jednu z výhod odpruženej vidlice. Na predok som chytil nejaký šuter, koleso mi uskočilo do luftu a do boku a ani sám netuším, ako som to ustál. Bŕŕŕ. Ďalšia príhoda prišla na zvážnici obchádzajúcej Somár, kde mi ušlo predné koleso a ja som sa porúčal do jamy plnej žihľavy. :-D Vtedy sa mi zasekla reťaz o prešmyk a opäť mi dvojica zo Športservisu ubzikla. Nevadí, stiahol som ich o kúsok ďalej v kopcoch. Takto som si pekne jachal do Limbachu, na asfaltke som tomu nenakladal, lebo som sa obával Medvedieho údolia. A právom! Po občerstvovačku ešte ako-tak (tam som bol na 7. mieste 12 min za Kostelom), no mal som sa tam radšej zdržať... Počas výšlapu som musel 2x zastaviť, bo som už nevládal a kŕče sa hlásili. Nejako som to vyšiel a opatrne po zvážnici ďalej. Asfaltka pod smer Medené Hámre bola ďalším bodom zlomu, tam som tiež musel postávať, natlačil som do seba 2 tyčinky. Stúpanie od brodu (doľava z asfaltu) som tlačil, prevody a kŕče nepustili. Na BK som ledva na najľahšom vyšiel, aj to preto, lebo tam bolo veľa ľudí a aj mamička s dieťaťom to šlapala v sedle. Na občerstvovačke som zvolil taktiku "jedz, pokým vládzeš". :-D Nektariky, melón a aj roztopené horalky spolu s pauzou 8 min mi dodali trošku energie, ktorú som minul dupaním popri Vydrici. Od Slivu do kopca opäť koniec sveta. Na singli som zase letel, pokým nebol kopec, dlhší kopec, bolo to OK. Ináč... :-/ Keď som bol konečne hore na Kamzíku, už sa stačilo len spustiť štýlom "dŕŕŕ" (ach, Axon môj milený :LOL: ) do cieľa. Výsledný čas, resp. umiestnenie ma dosť prekvapili, čakal som oveľa horšie. No pomohla 1. polovica pretekov.