directions_bikeSlovenské Pyreneje 2024 (Hobby)

V piatok večer sa nakoniec rozhodujeme, že sa vydáme na štart štyrie statoční reprezentovať KUBICASPORT.eu a trošku sa prezentovať. To sa mi darí už pred samotným pretekom. Flaše dávam k autu, to ich určite nezabudnem ako minule, keď sme šli do PL, veď nevstúpiš dvakrát do tej iste rieky. Prídem na miesto určenia, stetáme sa a Janko sa pýta, flašky máš kde? .......................... Tak hor sa na výpravu za orgnaizátormi, či nevedia pomôcť, klobúk dole, za 3 minúty som už mal jednu fungl novú flašu, za čo im nesmierne ďakujem.
Ideme sa rozjazdiť do bočnej ulice, je 10:03, zrazu Janko volá: "Kde ste?" vravím "pri štarte akurát kúsok" - "Tak podťe rýchlo posunuli štart, ide sa už 10:05.... Ešteže sme boli pobližšie, na štartovku sa cez davy predierame 30s pred výstrelom. Úvod dolekop trošku sa rozkukať, celkovo sa ide v kľude, kde tu nejaký nástup kde sa balík natiahne ale nič dramatické. V Abramovej sa ale už začínajú diať veci a začne sa tvoriť medzera. Majo s Jankom si to rýchlo doklepnú, ja už len preskakujem bez háku, lebo som trošku zaspal dobu, Miško strategicky vpredu spoľahlivo. Za Abramovou sa však opäť zvesia nohy a tak sa balík zliepa. Opäť pár nástupov, ale pred prvým kopcom na Vyšehrad sa neudeje už nič dramatické.

Kopec kde som čakal, že môže byť pre mňa konečná - Vyšehradné. Majo zo špice, začína sa pozvoľne stúpať a watty narastať, najskôr okolo 300-320, potom sa to zvýši na cca. 400w, to už sa začína naťahovať, ale opäť sa zvolní niekde okolo 350. Vidím už prevys, nohy dobré, opäť sa trošku pritlačí a natiahne sa to. Podľa inštrukcií zo včera od Janka Adamika už tu nenechávam nič na náhodu a doliepam si čelo okolo 10. pozície. V zjazde ešte preskočím zopár "vybrzdujúcich a som tak na samom čele niekde okolo 1-5 miesta. Janko nechal medzeru trošku, po chvíli doliepajú a nakoniec, keďže sa úplne zvesili nohy, tak doliepa aj Miško a spol skôr ako odbočíme na Kľačno.

Začíname teda stúpať po odbočke veľmi pozvoľna. Je pokoj zbrania, skupiny sa opäť spájajú. Prídú zo dva nástupy, Janko pohotovo ten druhý dolepí, ďakujeme. Motáme sa tam spolu s ním a s Majom vpredu. Muzika sa začne viac tvrdiť až po odbočke na Vrícko z hlavnej cesty, keď sa profil trošku podvihne. Už prvý nástup spraví selekciu, ten ustojím ale vzápätí prichádza druhý. Tu už mám trošku medzeru, ale vravím si, že žiadne extrémne špičky z mojej strany. Taktika sa vypláca, podarí sa mi skupinu dolepiť. Takto prežijem na gume ešte zopár nástupov, miestami aj 10-20m za skupinou idem. Posledný kilometer, keď vidím, že už ide Majo tvrdiť definitívne muziku na špicu to už púštam a idem vyslovene len tak, aby som si udržal tempo na vrchol stúpania.

Hore si ešte chytám parťáka a ideme. Problém je, že sa tam mocú autá a tak v najstrmšej časti strácame, keďže treba brzdiť. Nakoniec auta obehneme, zozadu sa prirúti ďalší borec, ktorý to všetko ignoroval a letí popri nás. Opäť bomby za ním, parťák je na gume. Dobieham rýchlika a pozerám, že parťák akosi nie a nie dobehnúť. Vystriedam mu teda a húknem že ideme. Podarilo sa, chalan nás už nedocvakol. Dobiehame ďalšieho, ten už ide s nami. Na špici som si solídne odrobil, ale k mojej spokojnosti. Záver som pokefral, ale trošku som s tým rátal, tak súboj o 6. - 8. miesto pre mňa vyšlo najhoršie, končím 8., ale spokojný.

Majo bol najviac uhundraný víťaz pretekov, akého som kedy videl. Bez pádu, piedestál máme, dobrý pokec s mnohými ľuďmi vo finiši a trošku zviditeľnenie KUBICASPORT-u, misia splnená.

K okruhu len toľko, že je ozaj veľmi príjemne jazditeľný.