Budil som sa s pocitom, že idem na vlak. Teta mi však hovorila, že vlak do "mojej" stanice nejde, a že pôjde až večer. Tak som stratil dosť času ale vybral som sa ďalej. Cesta bola čím ďalej rozbitejšia až sa stratila a ostala len kamenistá, blatová poľňačka, hore kopcom jedine tlačiť. Išla okolo dodávka a ujo mi kývol, že ma zoberie, čo som s radosťou prijal. Cestou sme kecali najmä o vzťahoch s okolitými národmi. Asi za 5km má vyložil, bol už doma a ja som pokračoval. Ešte sa pri mne zastavilo auto, že kam, odkiaľ a odkiaľ doma dal mi follow na Instagrame 😀. O chvíľu robili asi cestu, bolo tam toľko blata, že strmou cestou dolu bicykel brzdil. Keď som sa zviezol, okúpal som sa v potoku a trochu umyl bicykel. V dedine rovno pred obchodom išli oproti chalan s babou, tiež cykloturisti. Chvíľu sme kecali, upozornil som ich, že tadiaľ asi neprejdú ale vracať sa im nechcelo. Nečudujem sa, mali to 20km. Cesta ďalej mi vcelku ubiehala, v meste Zestaponi som skúsil na stanici ale teta predavačka pri okienku bola sama ochota, vlak do Batumi ara, vecipied ara, vlak do Poti. Ale velocipied ara. Tak nič, idem ďalej po vlastnej osi.
Cesta už išla podstatne lepšie, len po asfalte som išiel. Stan som rozložil pri nejakej stavbe
poukazy
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre