Pracovná povinnosť u zdravotníkov nebude prekvapením. A zvládnu to dobre, lebo sú zvyknutí ťahať rôzne služby. O bezpečnostných zložkách ani nehovorím, policajti tak fungujú bežne, dovolenky im rušia pravidelne a robia "nonstop" za trápny 100€ príplatok. Ale bábovečky, ktoré psychicky nezvládajú dať si rúško alebo darovať trochu soplíka, tie by sa zrútili v momente, keď by pochopili, čo to znamená.
Čo sa týka preventívneho netestovania lekárov a bezpečnostných zložiek. Robilo sa to v tichosti aj v iných krajinách. Títo ľudia sú totiž nenahraditeľní a čím viac ich bude chýbať, tým horšia bude situácia a viac ľudí zomrie. Skrátka kým sa dá, budú robiť. Dúfajme, že sa vyhneme tomu, aby robili aj keď sa nedá a zomierali po stovkách.
Vláda si vážnosť situácie uvedomila iba nedávno, keď potom bledí hovorili, že je to zlé. Ale podrobnosti a dilemy, pred ktorými stáli, radšej nepovedali. Väčšina ľudí to ale podvedome cíti. Nebude to pekné, preto je mimoriadne dôležité ešte to svojou blbosťou a bľabotaním o právach nezhoršovať. Bude sa zomierať, v porovnaní s tým je nejaké právo robiť sa dôležitým úplne nepodstatné.
Niektorých tých čo im takýto pomerne invazívny zákrok neni moc po vôli treba aj pochopit. dellax tu dal príklad nejakej pani čo u nej pri testovaní došlo k poškodeniu zdravia. Vraj bola príčina u nej - zrejme nejaká individuálna morfologická anomália v oblasti odberu vzorky tou testovacou tyčinkou. Nič to ale nemení na tom, že pri nejakej menej invazívnej metóde testovania by sa jej to nestalo. Poznám dalšieho človeka - zhodou okolnosti zverenca, ktorý má z takéhoto testovania tiež trocha obavy. Občas sa mu stáva, že začne krvácať z nosa aj pri miernom náraze doň. A to čo sa vlani s odstupom asi štyroch mesiacov stalo 2 x mne to by som neprial zažívat nikomu. Po bežnom ,,pošprtaní,, si vatovou tyčinkou v ľavom uchu /s pravým problém neni/ mi bolo naposledy dva týždne tak blivne, že som spával s kýblom pri posteli, tá nevoľnosť so závraťami sa zhoršovala pri zmene polohy hlavy napr. ked som sa z ľahu na chrbte otočil nabok alebo v stoji ked som sa predklonil tak som sa zatackal a skoro som spadol. Počas tréningu sa mi pri šlapaní do kopca stalo, že som sklonil hlavu pozret sa či nemám defekt zadného
kolesa alebo z iného dôvodu - už si presne nepamätám - a skončil som na zvodidlách na druhej strane cesty otočený o 180 stupňov - nasmerovaný naspäť.
Na konci druhého týždňa som sa začal zmierovat s tým že to bude doživotný stav. Chvalabohu to nakoniec prestalo.
Odvtedy si pri občasnom zasvrbení v uchu musím dávam velký pozor aby som sa nepozabudol a nešprtal si v ľavom uchu. Pre istotu si nešprtam ani v pravom. Takže asi tak s ,,bábovečkami,, - ľudmi s individuálnymi morfologickými alebo funkčnými anomáliami niektorých častí tela.