tento to trafil presne - ukradnuté ale ...
Slovensko – krajina šťastlivcov v čase korony - Jakub Goda
V tejto kríze sme si už karmu prečerpali na desaťročia dopredu. Šťastie už máme minuté, ďalej by som sa naň nespoliehal.
Vo vzťahu k tejto koronakríze som jednoznačne za to, aby bola Slovenská republika nominovaná do Guinessovej
knihy šťastlivcov. Našich predkov museli veľmi dlho holuby obkakávať, aby sme toľko šťasteny nazbierali.
Šťastíčko číslo 1:
Vďaka tomu, že sme mantáci, patríme medzi najhorších čerpačov eurofondov zo všetkých krajín EÚ. Za normálnych okolností by výsledok bol, že by sa tieto peniaze dočerpávali na poslednú chvíľu na nezmysly alebo by jednoducho prepadli a nikdy by sme ich už nevideli.
Lenže v dôsledku korony EÚ uvoľňuje pravidlá čerpania eurofondov. Teda vďaka našej doterajšej neschopnosti čerpať máme takto najviac „ušetrených“ európskych peňazí, ktoré môžeme použiť na potláčanie ekonomickej krízy – zopár miliárd eur ako keby si našiel. A to v tých najťažších časoch.
Šťastíčko číslo 2:
Kľúčové rozhodnutia v reakcii na šíriacu sa koronu sa u nás robili v čase, keď sa striedali vlády. Absolútne čistá náhoda a šťastie, že to takto vyšlo. Peter Pellegrini sa mohol premeniť na pragmatického technokrata, Robert Fico ani necekol a opozícia sa sústreďovala na skladanie novej vlády.
Vo väčšine iných krajín Európy bol politický rešpekt a obava z podobných opatrení, u nás to prešlo rýchlo a hladko, lebo sa okolo toho politika prakticky nerobila. Doteraz z toho ťažíme.
Šťastíčko číslo 3:
Stali sme sa lídrami v nosení rúšok v rámci západného sveta. V iných krajinách s tým otáľali aj preto, že inštitúcie ako WHO alebo americká CDC masové nosenie rúšok doteraz neodporúčali.
Vo väčšine prípadov je lepšie počúvať svetové autority ako „zdravý rozum“ miestnych odborníkov. V našom prípade si zjavne so svetovými autoritami až takú hlavu nerobíme a zhodou okolností sa nám to teraz oplatilo. Aj WHO, aj CDC nedávno v tejto veci otočili a zrazu nosiť rúška odporúčajú.
Kým inde prebiehali sofistikované, viacvrstvové a nuansované diskusie o nosení alebo nenosení rúšok, u nás to prebehlo približne takto: Zlatica Puškárová povedala v diskusii premiérovi a ministrovi zdravotníctva, aby si láskavo nasadili rúška a išli príkladom, oni okamžite poslúchli, Vladimír Krčméry posvätil, prezidentka Zuzana Čaputová z toho urobila módny trend a bolo vybavené. Odvtedy v zásade už nikto ani necekol a všetci to nosia aj do lesa. Vo všeobecnosti možno nie ideálny proces, ale tentokrát to vyšlo!
Paradoxné šťastíčko číslo 4:
Zdravotníci sú naozaj hrdinovia týchto dní a zaslúžia si pravidelný balkónový potlesk. Zároveň však všetci vieme, v akom stave sú slovenské nemocnice a zdravotníctvo vo všeobecnosti. Nikto si ho netrúfne testovať skúškou, pod ktorou sa rozsypávajú aj najlepšie zdravotnícke systémy na svete, vo väčšej miere, ako je nevyhnutné.
Aj v tomto kontexte sa robili rozhodnutia županov, primátorov a vlády súvisiace s ráznou a rýchlou reakciou na prichádzajúci vírus. Aj toto majú ľudia v hlave, keď sú disciplinovaní a poslúchajú pokyny.
Za stav všeobecne urputnej snahy čo najviac sa vyhnúť skúšaniu slovenského zdravotníctva si „pochvalu“ tiež zaslúži Pellegrini a jeho banda, ale je to pochvala iná. S takouto pochvalou by sa malo chodiť minimálne na politický dôchodok.
Šťastie už máme minuté
Oveľa lákavejším a lepším príbehom by bolo dať nám za tieto veci kredit, pripísať ich na vrub našej výnimočnosti, šikovnosti alebo zdravému rozumu. Môžeme tomu veľkoryso povenovať 10 – 20 percent z celej veci, pochváliť Puškárovú, Krčméryho, Drobu, Valla, Luntera a, raz vážne a raz ironicky, aj Pellegriniho, ale viac by som tomu nedával.
Požičajúc si populárny ezotericko-magický jazyk by som povedal, že karmu sme si prečerpali na desaťročie dopredu. Čo sa sympatií Božej prozreteľnosti týka, ideme už prudko na deficit, preto by bolo vhodné, aby sme ďalej v tejto kríze postupovali maximálne racionálne. Šťastie už máme minuté, ďalej by som sa na naň nespoliehal.