V štandardných trhových podmienkach po prvotnom mafiánsko-rabiátskom období 90-ych rokov, povedzme v období po roku 2000, nebola Bratislava nikdy lacná. Nehnuteľnosti tu boli vždy drahé, a nie , ani vtedy si ich nemohli (bez hypo zadĺženia) kúpiť ani náhodou všetci tí, čo chceli. Netreba zabúdať, že s rastom cien nehnuteľností rástli aj príjmy na územi hlavněho mesta. Či držal nárast príjmov progresivitu rastu cien nehnuteľností, je na debatu (nedržal😊) Tak je tomu aj teraz, Akurát nárast cien nabral tempo, ktoré sa teraz opäť jemne spomaľuje. A nie, ceny neprestanú rásť, len neporastú v krátkodobom horizonte tak svižne, možno budú teraz krátko dokonca stagnovať (v horizonte mesiacov). Inak jedna z obľúbených legiend tvrdí, že Slováci sú upätí na vlastníctvo nehnuteľností. V skutočnosti takmer všetci majetní ľudia v civilizovanom sú upätí na vlastníctvo, a to nielen nehnuteľností, akurát sú krajiny, kde je nadobudnúť nehnuteľnosť ešte oveľa ťažšie (drahšie), ako na SK. Na vysokej priorite vlastníctva nehnuteľností nevidím v princípe nič zlé. Napríklad aj v UK cca 65% populácie vlastní domov ( nehnuteľnosť) , v ktorej býva, a to by človek čakal oveľa menšie číslo. Princíp je rovnaký vo Švajčiarsku aj na Slovensku, či v Poľsku, ak na to máš bez úveru, vyberaj si, zvažuj lokalitu, použitie nehnuteľnosti, a ak po analýze dospeješ k rozhodnutiu, tak kupuj. Nie je to síce najlepšia forma vyviazania hotovosti vzhľadom na výnos, ale je to lepšie ako nič. Za peníze v Praze dům - to platilo a platiť bude. Akurát, že na ten dům bude treba stále viac papierikov. V prípade Slovenska je dokonca vysoké percento vlastnenia domovov dobré, často je to po vyrovnaní hypotéky to jediné aktívum, na ktorom má Slovák položené ruky.