A opat, kvoli tomu ze je to tenky lad mame vsetci verit tomu, ze je to z nejakeho netopiera, ktoreho si tam varia neviem 100rokov? A zrazu sa nieco taketo udialo?
Nemozem si pomoct, ale vzdialene mi to pripomina nahodu padnutia dvojiciek pri naraze do vrchnych poschodi...
"Argument dvojičkami", to si sa tiež samozaradil
Nuž vieš, evolúcia beží stále, takže ak príde k vhodnej mutácii, samozrejme že sa raz za čas stane, že nejaký mikroorganizmus alebo vírus preskočí aj na iný druh. K mutáciám neprichádza, ako si commoners myslia, vplyvom zlých zlých neblahých neblahých okolností, ale STÁLE. Napr. pri prepise ľudského genómu prichádza v priemere ku 4 chybám na 1 transkripciu. Tie chyby, to sú tie mutácie. Dve tvoje bunky navzájom susediace NEMAJÚ rovnaký genóm. Vďaka mutáciám.
Takisto neplatí, že mutácia je zlo zlo. Jednak je kategória "zlo" kultúrny a utilitaristický konštrukt, dvak z hľadiska nejakého "prospechu" pre daný organizmus je väčšina mutácií neutrálna. Treba si uvedomiť, že genóm je v prvom rade kuchárska
kniha na varenie bielkovín (ako štruktúrnych = stavebných, tak aj funkčných) a pri nejakej mutácii na nejakom postrannom reťazci nejakého enzýmu sa veľmi pravdepodobne nestane nič, okrem zmeny nejakej kinetickej alebo rovnovážnej konštanty na n-tom desatinnom mieste. Čo genóm rozhodne nie je? No, napríklad nie je program, kde má Dežo Biháry niečo ako "if vidíš belocha then ber sekeru, daj mu po hlave a vyber mu vačky".
Občas sa podarí nejaká mutácia, ktorá zvýši šancu organizmu prežiť (v evolučnom zmysle pozitívna) a občas naopak (typický príklad sú detské onkologické ochorenia, ktoré sú spravidla zapríčinené poruchou enzýmov - čo sú, surprise, zasa bielkoviny kódované genómom a nie, rozhodne nežijú, ako rozprávajú v reklamách - zodpovedných práve za opravu oných v priemere 4 chýb pri 1 prepise genómu).
Ďalej, commoners majú skreslené poňatie, že evolúcia akosi "stojí" a že sa vlastne nedá pozorovať. Tak ako u člóbrca je jedna generácia povedzme tých 12 (romale) až 40 (biely komerčný kravaťák) rokov, čo budí tento falošný dojem, ale v prípade mikroorganizmov je evolúcia experimentálne pozorovateľný proces (nech si náboženskí funďáci pokojne skáču do stropu):
https://en.wikipedia.org/wiki/E._coli_long-term_evolution_experimentTu by som len pripomenul, že napr. vírusové reverzné transkriptázy nevynikajú zrovna presnosťou, takže rýchlosť mutácií a tudíž evolúcie a tudíž pravdepodobnosť možnej zmeny v smere rozšírenia počtu hostiteľov (čo je pre vírus výhoda a je irelevantné že sa ti to nepáči) je úplne niekde inde. Inak ak by si ten Lenskiho experiment nepochopil, on nijako tie baktérie "ručne laboratórne" nemenil, len im dáva x rokov papať a sleduje spontánne zmeny.
A tým sa dostávame k aktuálnemu stavu syntetickej biológie. Predstava, že by niekto cielene vyrábal patogény na objednávku je smiešna a je podobná predstave, že Scullyová za noc osekvenuje emzáka. Podotýkam, že táto predstava vznikla v čase, kedy reálne osekvenovanie ľudského genómu reálne bežalo a reálne trvalo 20 rokov (!!!). Čo dnes vieme, je zobrať 1000 genómov zdravých ľuďov, 10 genómov ľuďov s nejakou (vraj) genetickou poruchou a nájsť rozdiely (čo je komplikované tými v priemere 4 chybami per prepis, takže je tu pravdepodobnosť, že rozdiel, ktorý nájdeš, nie je to, čo hľadáš, čo sa dá zdokumentovať na reálnych prípadoch, čo nastali). Keď zistíme, ako to má vyzerať, tak by sme principiálne vedeli tú chybnú sekvenciu nahradiť tou správnou (CRISPR/Cas9 alebo pár rokov dozadu TALEN alebo - upravený vírus), keby nám v tom nebránili inkvizičné takzvané etické komisie, napospol obsadené kovanými katolibancami. Normálny vedec totiž radšej robí vedu namiesto kádrovania. Čiže NEfunguje to tak, že by sme nejako abstraktne vymysleli ako má segment vyzerať, ale bioinformatickými metódami zistíme, ako má vyzerať. A sme doma: nedá sa jednoducho a ani zložito vymyslieť nejaký "lepší stavebný proteín" alebo "lepší enzým", pretože už len molekulové modelovanie proteínov je príliš komplexné (až nemožné). Pre porovnanie, keď robím výpočty nejakého malého komplexu do povedzme 20-30 atómov, tak len optimalizácia geometrie v nejakej rozumnej báze (aby som dostal hodnoty energií +/- 5 % od reality) tak môžem na tomto 16c32t počítať minimálne s minútami, skôr hodinami (pri odchode z roboty spustím -- ráno mám je celkom dobrý odhad) a v prípade problémov to budú týždne odlaďovania alebo sa to nepodarí. A to sa bavíme o malej molekule in vacuo. Ak by som chcel ísť s presnosťou vyššie alebo skrátiť čas, už musím ísť na superpočítač, alebo sa to proste nedá (Hartree-Fockova metóda škáluje s n^4, presnejšie metódy aj s n^10). A teraz si predstavme nejakú bielkovinu so stovkami alebo tisícmi atómov, prípadne niekoľkými subjednotkami, plus interakcie so substrátom, a to vo vodnom prostredí a pri nejakom pH. Zabudni!!! V dôsledku toho sa potom musia použiť veľmi približné metódy, takže čokoľvek vymyslíš, môže byť ďaleko od reality (prípadne sa proste s problémom nedá hnúť).
Vyššie som spomenul, že vieme využiť vírus na prepis genómu v bunke. Ale ten sme tiež nevyrobili. Využili sme, že vírusy to robia normálne, a len sa ten "jeho" kus genómu, čo sa má vložiť do bunky, vystrihne a nahradí "tým naším". Toto sa reálne využíva v génovej terapii, ale zas si nemysli, že si každý raz výrobca takéhoto liečiva (tie teraz populárne pridusené decká majú byť liečené niečím takýmto) vyráva extra vírus, tak to teda nie. Krvopotne sa urobil nejaký "vírus-polotovar" a teraz ho používajú všetci. Lebo vyvinúť už ten jeden bolo ultrabrutálmegadrahé.
To že použijem slovník ako "vystrihnúť" a "vložiť" neznamená, že používame nožnice a lepiacu pásku. Každý z tých krokov je koniec srandy (a nie ctrl+c ctrl+v).
Takže čo urobí nahradenie nejakého kodónu iným s napríklad schopnosťou tohoto vírusu viazať sa na ACE2 receptor, to ti nikto v rozumnej dobe nepovie. A to dnes už vieme, že na prienik do bunky používa ACE2 receptory aj ako sa na ne viaže (teda ktorý povrchový proteín s ním interaguje), čo sa tiež nezistilo za týždeň (a v skutočnosti sa len overilo, že robí to isté, ako pred 17 rokmi SARS). Podobné by boli "rozumné doby" pre ľubovoľnú modifikáciu (stále by asi bolo lacnejšie upraviť genóm a vyskúšať, ako modelovať, čím sme pri pokus-omyl a zacyklení v nefunkčných časových lehotách na čokoľvek), podotýkam, modifikáciu bez garancie predpokladaného účinku. Čo je dosť podstatné slovné spojenie.
Čiže v skratke, to, čo si myslíš, že je možné a robí sa rutinne v nejakých tajných tajných pivniciach, odkiaľ to náhodou uniká do všeobecnej populácie, je bullshit až to v riti štípe a predstavy commonerov o možnostiach syntetickej biológie sú tak na úrovni roku 10 000.
Hlavne by som rád vedel, ako si čúza predstavuje "neprírodnú" sekvenciu... to je hláška dňa. Akože mám si to predstavovať tak, že GUU pre valín je OK, ale GUC nie a v okamihu, keď za tým ešte nasleduje GGG pre glycín, tak to tam implantoval menovite E.T. mimozemšťan?
ako sorry... takto to nefunguje. Iba na altrajt klérofašo weboch a prepnuto alarmistických kanáloch.
PS. je to síce wall of text, ale to som to ešte brutálne zjednodušil, napr. nezahrnul regulácie - že ak aj genóm upravím, musím aj zabezpečiť, aby sa udialo čo treba vtedy, kedy treba, a nedialo sa to, keď netreba. Ale záver je jasný: syntetická biológia je v plienkach a rozhodne nerobí to, čo si myslia prepnutí alertéri, že už 50 rokov robí.