Nedá mi neprispieť k tejto "vždy večnej"
debate (aj keď za chvíľu príde gazda a všetkých nás s týmito OT rečami vykáže z vlákna).
Súhlasím s tým, že ide hlavne o to užiť si to. Niekto by mohol povedať, že až keď sa stretnú správny terén so správnym
bajkom čo sa týka zdvihov, geometrie, (samozrejme aj "správnym" jazdcom, ale to je iná téma), až vtedy je to ono. Ale.
Včera som si dal pekný zjazd po hodne šutrovatej, rozerodovanej, relatívne strmej a pokrútenej trati, sem tam aj nejaký malý hop a rozhodne som si to užil. Dnes si premietam tú jazdu a rozmýšľam, aký to bol zážitok na Nerváku a aké by to bolo na mojom vintage Autorovi spred 20 rokov, z tvrdým chvostom a vidlou čo sa len tak tvári, že je odpružená. Objektívne by som určite na tom starom zbehol ten kopec pomalšie, teda za dlhší čas. Ale subjektívne, okrem toho že by som si dobre zahrkal kosťami a možno tiež stratil plombu, subjektívne by to bolo pravdepodobne podobne vzrušujúce. To ma priviedlo k takému voľnému prirovnaniu. Predstavte si jazdu po nejakej ceste III. triedy v žiguláku a v nejakom súčasnejšom aute s posilňovačom riadenia, počítačom tweakovaným podvozkom, silným motorom atď atď. a na chvíľu by ste do toho dupli čo to dá (predpisy inak dodržujeme, žeáno, toto je len myšlienkový experiment). V ktorom aute to bude väčšia prča? Objektívne menšiu rýchlosť v tom starom vnímame ako subjektívne vyššiu a v tom novom naopak. A čo bezpečnosť? Tam by to nové malo byť na tom jasne lepšie, ale keďže si oveľa viac dovoľujeme, riziko stúpa...
Moral(s) of the story: 1. čo je v hlave, to sa ráta (pokiaľ pravda nepretekáme, len si to užívame) 2. už nebudem komentovať, či je AM alebo FB dobrý do MK a pre moda 3. už nikdy nepostnem OT (pravdepodobne).