Na Strečne si ma myslím žiaden kamión ani autobus nedovolil obísť (zas niektoré väčšie osobné auta vedeli ísť pekne na tesno), ale ja zas tam, kde je bol prerušený pruh som vždy zastal alebo ak to dovoľoval väčší priestor za krajnicou, nech ma majú šancu obísť. Stredom pruhu treba chodiť hlavne na kľukatých úzkych cestách ako je u nás horský prechod Príslop. Vysoká rýchlosť na
biku a neprehľadné zákruty, tam treba byť drzý. Alebo ak idem MPR (aj to je možné, napríklad v Poľsku dolu kopcom najskôr 70 a potom cez celú dedinu 50, autá šli pekne za mnou a ja za kamiónom), alebo minulý rok cez prešov v tiahlej kolóne 30 - 40 km/h som volil stred pruhu, nech ma zbytočne auta neohrozujú vytláčaním, keď tam nebolo misto a ešte vtedy tam dávali nový koberec. Mňa ešte viac štve obiehanie áut, keď idem na biku v protismere. To je hrozný adrenalín
Z toho čo som popísal, nikdy na mňa nikto netrúbil.
Presne tento štýl jazdy mám aj ja. A za rok môžem napočítať na prstoch jednej ruky tých, ktorý na mňa trúbili.
Strečno som absolvoval pred 2 rokmi aj ja do Martina. Bol to adrenalín, keď sa za tebou vlečie kamión, ale snažil som sa ísť min. 35 km/h v tých najkritickejších úsekoch, keď prišla odstavná plocha, tak som celú kolónu pustil a keď už nič nešlo tak som v tom úzkom úseku pokračoval ďalej až po jeho koniec so širšou krajnicou, kde sa dalo ísť aj po nej. A nikto netrúbil.
Ešte priam neznášam okrem obiehania v protismere aj situáciu, keď sa blížim ku križovatke so semafórom a stojacou kolónou a blbeček v plechovici ma silou mocou začne tesne predbiehať a keďže mu nevydá, tak sa začne tlačiť na mňa aby sa dokázal pred tou kolónou zaradiť do jazdného pruhu a nevytŕčal do protismeru alebo ľavého pruhu. Toto nepochopím.