Tichá a Kôprová dolina. Naštastie sa aspoň niečo podarilo uchrániť a nechať na prírodné/prirodzené procesy. Ak by sa mali dnes opakovať pokusy o zásah do tohoto územia sám by som sa tam išiel priviazať. Pre niekoho možno ekoterorizmus, pre mňa krajné riešenie spoločnosťou nezvládnutého problému.
JACUB nechcem sa hádať a dostať sa tu do sporu. Vezmi prosím do ruky posledné číslo časopisu Vysoké Tatry - 6/2012, otvor na článok Lenky Burdovej - "Smrečiny v Tatrách zhnedli" a pozri obrázky. To porovnanie je tak výrečné, že netreba slov. Škoda, že obrázky nie sú na webe aby videli aj iní čo p. Lukáč so svojimi druhmi priviazaním sa o ťažobné stroje dosiahli.
Je mi jasné, že tak ochranári ako ťažiari vedia dotiahnuť veci do extrémov, v tomto prípade si myslím, že to ochranári posr...
Nespomeniem si teraz už na ďalší článok v spomínanom časopise od náhodného českého turistu, ktorý ostal v šoku keď mu pod nohy počas túry padalo ihličie až vytvorilo súvislú vrstvu a nebol to smrekovec opadavý. Popri ceste stáli vysoké smreky s holými konármi, niektoré už polámané a padnuté, niektoré ešte držali a možno padli práve vo chvíli keď nejaký turista prechádzal po značenom turistickom chodníku.
Toť v novembri som absolvoval túru z Bielej vody na chatu Plesnivec a cez Veľké Biele Pleso na Chatu pri Zelenom Plese a späť na Bielu vodu. Nad Bielou vodou sa ťaží vo veľkom, to je pravda ale na chodníku k Zelenému Plesu sú miesta kde naozaj šliapeš po mäkkom koberci z popadaného ihličia, keď vidíš polámané stromy popri chodníku bojíš sa, ktorý z nich padne na teba a rozmýšľaš, prečo ich jednoducho nevyťažili z toho lesa preč a nechali ich, nech ich lykožrút dorazí a keď ich dorazí aby sa pustil do ďalších, dovtedy zdravých stromov až kým nezlikviduje celý porast.
Po kalamite v roku 2004 bolo naozaj hektické obdobie, naozaj sa rôzni ľudia snažili nabaliť aj na ťažbe kalamitného dreva a popri tom vyťahať z lesa aj to, čo kalamitné nebolo. Rozrástla sa výstavba aj tam kde sme dovtedy dúfali, že žiadna budova stáť nebude, z Tatier sa podľa niekoho stalo svojimi ponúkanými atrakciami cirkusové mesto. Ale v dolinách vyhrali ochranári a ich Pyrrhovo víťazstvo, ktorého dôsledky sa po 8 rokoch naplno prejavujú vo svojej farebnej "kráse" a ešte sa veľa rokov prejavovať budú kým nezmizne aj ten posledný zelený strom (alebo pokiaľ niekto nevymyslí ako lykožrúta zastaviť).
Som rodený Tatranec (teda podtatranec keďže Poprad - brána do Tatier je mesto kde som sa narodil a Svit je mesto kde som prežil 30 rokov svojho života. Tatry som videl každé ráno po prebudení z okna a boli to nádherné, majestátne hory s krásnymi zelenými stromami. Keď som ich videl v decembri 2004 zvieralo mi hrdlo, keď ich vidím teraz, zviera mi ho rovnako.
Nechcem sa vracať do minulého tisícročia a hľadať správy o tom, či pôvodný tatranský les bol ihličnatý alebo zmiešaný a že niekto vlastne urobil chybu keď Tatry zalesnil takmer výhradne ihličnanmi. Napraviť sa to isto dá ale post-kalamitný spôsob "prirodzenej obnovy lesa", ktorý VLK aj vďaka reťaziam presadil a stále obhajuje je absolútne na hlavu.
Ochrana prírody áno ale nie extrémizmus, ekoterorizmus a neuvážené nátlakové akcie.