Nikomu nezavadzaju.
Do kopca tlacia pesi a z kopca sa spustaju na bajku. To je cele. Ja tento styl oznacujem
cykloturistika, popripade
dýchavičné XC. Podstata spociva v tom, ze ti, co tento styl praktizuju, jednoducho na dane stupanie väcsinou nemaju, tzn. nevladzu ho vyslapat v pedaloch. Napr. na Cmelok a Skalnatu pravidelne tento postup aplikujem aj ja.
Inak uz som niekde tu vo fore davnejsie vysvetloval, ze vsetci vlastne jazdime
XC. Dokonca aj cestari. Ked to totiz volne prelozime, tak je to
brázdenie krajinou, cize je jasne, ze ho praktizuje kazdy jeden cyklista bez rozdielu o aku disciplinu ide. Niekto vo väcsej miere (niekolko desiatok km), niekto v mensej (jeden kopec alebo jedna ulica). Napr. aj taky JoKo je vlastne XC-ckar, aj ked sa s tym asi bude musiet chvilku psychicky zmierovat, kedze pojem XC-ckar je uz dost blizko pojmu batozkar.