To počasie ste mali parádne,ako za odmenu. Nádhera.
To počasie bolo dosť premenlivé. Keď sme Kráľovku prvýkrát uvideli od kríža nad Besníkom, tak sa cez ňu prevaľovali mraky a my sme mali obavy, ako to bude hore. Keď sme opúšťali šumiacku krčmu, miestna tetka sa nás opýtala: „Šuhaji, a to chcete ísť hore na Kráľovku?“ „Samozrejme!“, znela odpoveď. „Tam je nečas, teraz tam neradno ísť“, riekla Šumiačanka, ukazujúc na zahalenú hoľu. „Ale čo by na tom povedala Kráľovka, keď sme jej sľúbili, že dnes ju navštívime. Aj keď sa nám veľmi nechce, musíme ísť, aby sme ju nesklamali!“ Tetka na mňa pozrela a stratila reč, vzápätí sa jej na tvári vylúdil úsmev.... Keď sme boli na Prednom sedle, Kráľovka ešte stále bola v oblakoch. Avšak nakoniec sa celá odhalila a privinula nás ako svoje deti.