Pre tých, čo im je ľúbozvučná reč milá
List od švekry
Drahy žecu,
bizovňe še čuduješ, že po teľo rokoch še ozyvam. Aľe obecala som dzifčecu,
že ci napišem. Keľo to už roky, co ce ochabila? Das pejc? Može i vecej
budze.
Jak še hutori, čas najľepši dochtor, šicke rany zahoji. I mne še už noha
zahojela, co ši me raz ožarty zdrilel z garadyčoch.
Teraz už znam, že to veľka chyba bula, kedz som še ku vam do domu
nascahovala. Do šickoho som še starala a ľem mojej Ruženke som stranu
trimala. Mušel ši poradne cerpec.
Nečudo, že ši sebe občas čerknul betehy a neraz pozdno do večara v karčme
šedzel. Šak každy poriadny chlop sebe vypije, no ňe? Dachto ľem dakus, iny
vecej, no a ty ši vypil vecej. Aľe ani še ci nedzivim. Ta vedz ta moja
Ružena poriadna ľompa bula. Vidzela mi, jak še o tebe stara! Na frištik
chľeba so šmaľcom, na obid ši harčok trepanky mušel vylygac, dobre ši
hvarel, že chuci jak koňske šiky. Na večar ci uvarela kendericu, abo ľem
postne bandurky ši mal. A kedz še jej zochcelo na poľo zajsc, ta i hryžacu
dziňu ši dostal. Šak ani poradny kavej ňeznala uvaric, chucil jak krochmaľ.
Veru nerada še okolo šparheltu obracala. Ľem by še paradzila a hodziny pred
džveredlom vystavala. A ani čistotna bars nebula. Brudny budar vyčuchac? Ta
dze! Prac ani bigľovac še jej nechcelo, aj graty ši mušel sam umyvac. No,
piľna pčola to nebula, do roboty še bars nešarpala.
Aľe ani ja ci nebula bars dobrou švekrou. Pravom ši každemu vo valale
hvarel, jak ci ta stara rapucha niči život. Šľepe sme buli, nevidzeli sme
jak cerpiš. Keľo razy som sebe želala, aby me guta ulapela za to, že som še
ku vam nascahovala. Verabože, šaľena ja bula. Šicko mohlo buc inak.
Aľe vidziš, drahy žecu, že ani po teľo rokoch sme na tebe nazapomľi.
Ruženka hutori, že ši ce predstavuje s veľkym bembeľom, určite ci už kosci
nečerkaju. A že by še rada stala nadraguľou. Už še jej i šnivalo o malym
kandratym babuľe.
Ňemala ce ochabic, teraz to už zna i vona.
Jak v tebe zostalo choľem falatočok ľubosci, friško odpiš, budzeme ci
blahoslavic. Šak stara laska nehardzaveje, jak še hutori. Naša kapura budze
pre tebe furt otvorena.
Tvoja švekra Amala
Dodanok:
Skoro by mi zapomla. K tomu džegpotu, co ši ulapel v loce, ci zo šerca
blahoželame.