http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/216836/Ako-Skukam-bojoval-s-lekarmi.html--
Na všetkých svojich lekárov si Skúkam spomenul , keď raz večer, na čergovskom hrebeni, neposlušne navštívil veľké stádo diviakov. Pudy mu nedali, napriek môjmu varovaniu, mi odbehol, ale keď zistil, že na mieste je viac ako desať zverov, ktoré mu spôsobili pred rokmi komplikácie s operáciou, okamžite sa otočil a začal trieliť preč. Bolo ale neskoro.
Dav diviakov sa rozbehol za ním a môj najlepší priateľ mal čo robiť, aby pred nim udržal bezpečnú vzdialenosť. Toto všetko som nevidel. To som len vytušil z rôznych zvukov, ktoré sa ozývali z tmy bukového lesa. Čo som uvidel ako prvé, v úzkom lesnom úvoze, bol Skúkam s vyplazeným jazykom, ktorý sa okamžite schoval za môj chrbát a pozeral sa, ako vyriešim vzniknutý problém.
Za ním sa totiž rútila masa čiernej zveri, ktorá išla nekompromisne riešiť problém s večerným votrelcom. Nebolo kde uhnúť a ja som sa už videl na operačnom stole v narkóze vedľa Skúkama. Keď som ale zasvietil čelovkou, aby som si kdesi rýchle našiel nejaký obranný papek, diviakom sa naša zostava prestala páčiť a s nazlosteným chrochtaním zmizli v októbrovej tráve.
--
.. moc dobre sa to cita