Áno, niekedy môžu zaútočiť. Napríklad ak sa im niekto "dobýja do rodiny" - keď je hniezdo postavené na dosah človeka a ľudia sa im nacpú takmer až k hniezdu, fotia, vyrušujú - vtedy to rieši samec; výpadmi dopredu, otvorený zobák a tak chrčavo syčí. Tým syčaním zastrašuje, ak nepomáha, prichádza "útok" v podobe silných ďobancov a štípancov zobákom. Zvlášť treba dávať pozor na malé deti, keď nadšene vbehnú medzi labute vylezené z vody - takýto drobček má zobák väčšinou v úrovni tváričky.Ďalší problém pre dieťatko je rana krídlom, keď sa vták vztýči a zamáva - tu si treba uvedomiť, že labuť je u nás najväčší lietavý vták a tie krídla musia to veľké telo zdvihnúť a udržať vo vzduchu. Počula som o prípade, že drobček dostal ranu krídlom (labuť to neurobí schválne) a ostal hluchý.
Keď sú labude v kŕdli a niekto im hádže zvyšky, labute si na to veľmi rýchlo zvyknú, strácajú plachosť a za prvou igelitkou idúcou okolo lezú z vody. Vtedy ich netreba pustiť príliš blízko, lebo keď sa neboja, sami ďobú ľuďom do rúk a do šiat. Labuť má zobák znútra ryhovaný a ak trebárs zachytí "kŕmičovi" prst a potiahne, zoderie mu kožu do krvi. Decku môže prst bolestivo pomliaždiť. Dobrou taktikou pri pozorovaní zvyknutých labutí je, ak začnú liezť z vody a rýchlo sa blížiť, rozpažiť ruky a výstražne pristúpiť, väčšinou sa stiahnu. Kto má guráž, môže skúsiť ako oni zasyčať - je to možno trápne, ale účinné.