Rado zrobí určite normálny report, ja dám len zopár postrehov za seba.
Išiel som dlhú hoci okruhy nemám v láske, točí sa mi z nich hlava jak furt ideme doľava.
Bolo nás len pár tak som sa postavil do prvej lajny lebo však inde sa ani nedalo. Hneď zo začiatku som išiel v prvej skupine ale to ma moc nebaví tak som sa potom zaradil tam kam aj patrím. Imroman mi dal svoj jonťák, ktorý odniekal šlohol a nikdy nepoužil, nariedil som ho odoka, samozrejme že moc silno takže sa to nedalo piť.
No ale piť sa musí a hneď ako som ostatných pustil do stúpania pred seba s tým že však potom vás všetkých obehnem, tak som dostal silný kŕč do bruška. Musel som sa vygrgať a odvtedy som išiel prakticky sám. V ďalšom kopci som hodil kosu a bolo vymaľované. Na moje prekvapenie sa mi ale uľavilo a prvý okruh som si fakt užil s časom len čosi cez 3 hodiny. Nič som ale nejedol ani nepil lebo len pri pomyslení na jedlo ma napadali všelijaké myšlienky. Prvé zablúdenie bolo pred posledným kopcom, v nejakej záhradkarskej oblasti som nezabočil doľava ale pokračoval rovno okolo rieky až ku letisku. Tam so zistil že je niečo zle. Takže som sa zase cez smetisko vrátil, zrazil som kohúta, aj som rozmýšľal či ho zoberiem organizátorovi na perkelt ale kašlal som na to.
Ešte som stihol elitu zo strednej trate usmerniť že kam a pokračoval som do ďalšieho kola. Predomňou organizátor čo usmerňoval chlapcov poslal 4tého zo strednej do ďalšieho kola, chalanko si celkom zašiel. V druhom kole prišiel na psa mráz, došlo mi, musel som posedieť pri nejakej studničke asi 5-10 minút, načapoval som vodu zo studničky do kamelu a ako som ho vyťahoval tak mi tam spadol kus dreva aj s červíkmi, tie sa rozbehli po kejmli, proste všetko zle. No nič kotva do chrbta ideme ďalej. Po tretej (prvej) občerstvovačke sa mi nejako sily vrátili a začal som zase pretekať. Doteraz suchá trať sa ale zmenila na blatko, ale oproti doterajším skúsenostiam všetko v norme. V zjazde som stretol nejakých chlapcov (17-18 rokov) ktorí niečo robili so stužkami. Bolo to v suchej časti takže sa stopy nedali odsledovať, proste zašiel som si cca 4-5 km, sem tam boli stopy od bajku (úzky priemer) ale málo. Našťastie to moc neklesalo ani nestúpalo, furt sa to točilo, potom so pochopil že to bude asi *****...Takže pekne naspäť, postrhal som zlé stužky a hodil ich do kriakov, chlapci tam už of course neboli. Prišiel som na druhú občerstvovačku, psychika už dole, ani tepy, nič, proste cestou do cieľa len výletné tempo, nebál som sa aj potlačiť.
Nakoniec nejakých 7h 20 minút, na tacháči 113 km, priešiel som akurát cez tombolu. Cestoviny boli OK, ja som mal asi dobrú várku. Sprchy špička, wapka špička, bola spokojnosť. Veľmi oceňujem prístup ľudí na občerstvovačkách, keby tam boli mladé kočky a keby som si vypýtal kompletku tak ju asi dostanem.
Zhrnutie :
Pros : niektoré momenty tratí boli fakt svetové, hlavne zjazdy po singloch, dobré občerstvovačky, super ľudia na nich, dedko "inthemiddleofnowhere" ktorý usmerňoval doľava v zjazde a zaželal mi veľa šťastia, zdravia a božského požehnania
, je super že organizátori chodili deň predtým s fénom po trati, lebo inak sa to vysvetliť nedá, zázemie na letisku super, teplá sprcha, dobré jedlo, kamaráti
Cons : ja a môj
výkon , tých singlov tam bolo IMHO až moc, trebalo by to nejako obzvláštiť (ja som zmlsaný), značenie treba ešte trochu máličko vylepšiť, nabudúce poprosíme nie 2 kolá ale jedno a poriadne
Celkové zhrnutie : ďakujem organizátorom za peknú sobotu, krásne som sa previezol, prídem aj nabudúce a budem dúfať že urobíte ešte zopár krokov aby sme si mohli povedať že Partizánske naozaj patrí do slovenskej špičky. Má na to. Kua ale som sa rozpísal...