Na rýchlo napísané hodnotenie cyklo sezóny r. 2009, pred časom určené na FB, ale už keď som to napísal tak to hodím aj sem
Hodnotenie sezóny 2009. Všetko sa to približne začalo začiatkom apríla keď som si kúpil moje prvé tretry. Bol to predčasný darček na 18tku. Zatiaľ jeden z najkrajších darčekov aký si môže začínajúci biker želať. Logika dá že pred tým už mi SPDčka stáli na poličke dobrý mesiac a pozeral a pozeral na nich
. V nových tretrách s úsmevom na tvári som absolvoval zopár pádov kvôli zabudnutiu vycvaknutia nohy. Všetci si tým museli prejsť
. Pokračujeme ďalej a to návštevou Zborovského hradu, krásne miesto na oddych s krásnym výhľadom. Z hradu sme absolvovali singlik ohádzaný kameňmi popadaných z múru. Keďže vedľa bol svah spadnutý, a ja prvýkrát v lese s tretrami bol som posratý a tak som dole tlačil :/. Ďalej to boli dve pekné návštevy v Beloveži na lúke
. A počas maturít v máji nastal prelom v mojom živote. Prvýkrát som navštívil naše pohorie Čergov, vďaka Kubovi a Jožovi
. Vyhliadková veža v
sedle Žobrák mi učarovala že sa tam tento rok určite vrátim. Heh, tak prišla moja láska ProPero s krásnym eSkom v strede
. Bohužiaľ už som ju dal do bazára
. Popri kúpe
prilby prišiel narad aj regeneračný nápoj a ionťik
heh. Vtedy nastal akoby ďalší zlom in Local shop Spaiz
. Výlety pokračujú, vzdialenosti narastajú a s tým aj úsmev na tvári. Obhliadli sme vrcholky ako Čergov a taktiež Lysá na ktorú sa taktiež opäť teším, výhľady lemujú chodníček „vyložený“ kamením. Tak tu bol pokus o návrat na vyhliadku Žobrák ale z druhej strany, kde nastal problém
. Cesta zarástla a značky mizli :/. Nakoniec sme skončili na jednej záhrade kde sme si nazbierali plné rupsaky čerešní, višný, černíc a i malín
. Ááá po dlhom premýšľaní som sa rozhodol navštíviť podujatie okolo Domaše. Pri premýšľaní pomáhal Bluebiker, s ktorým sme sa spoznali cez net na fóre MTbiker, pri spoločnej „záľube“ T. Huříkovej
(touto cestou pozdravujem Jara:) ). Spoznal som tam aj Sparcus-a (Blue-ov brat) šikovného fotografa , ďalej Jimmyho a ešte zopár bikerov z ML, tiež zdravím
. Ďalší zlom, spolujazdec si poranil prst a tak bolo ťažké jazdiť v lese, tak konečne narad prišiel MINČOL. Väčšinu sme išli po ceste a nakoniec trocha lesa, kvôli tomu výhľadu to stálo zato. Ostali sme taký učarovaný, že sme ani nevyšli úplne hore na Minčol ale ostali pri kríži asi 200 metrov pred/pod Minčolom. To keď som sa na druhý deň ráno dozvedel. Hneď som obvolal spolujazdcov a vydali sme sa opäť na Minčol, znelo to štrašidelne ale áno, za 2 dni cca. 160 km, o tom sa mi nikdy ani nesnívalo
. Tu začala ďalšia časť úspešnej sezóny, bol som pozvaný na výjazd na Kapušanský hrad s Bardejovskými borcami
za čo im pekne ďakujem. Medzi týmito výjazdami boli pravda veľa maličkých tu v okolí, väčšinou smer Kúpele. Čo bolo ďalej? Opäť Domašáááá
v menšom počte ale predsa nádherne strávený čas
Uf, tak to bola Poľská hranica, s najhorším kopcom aký som kedy videl, stojka ako sa patrí,
bicykel na chrbát a davaj ho tlačiť. Pol hodiny? Myslím že viac, lýtka pálili ako prekliate, hore výhľad na Poľské jazero (názov mi nejako vypadol). Dole zjazd kvalitný až na potok ktorý nás sprevádzal na chodníku
. Opäť Minčol, ale tentokrát úplne vyšliapaný (tlačený:P) zo západnej strany z dedinky Čirč. Myslím že to bol najdlhší výjazd tohto roku, myslím že to bolo niečo od 85 – 90 km. Škoda že sme dosť pretlačili kvôli zdravotným problémom. Výjazdy do Krynice, na hrad, na Maguru, do Stebníka a všetko možné. Tak prišli výjazdy na Slanských vrchoch pri Prešove a ešte západ od Prešova, uf drina ale nádherný pocit
Tak prišla dlhá zdravotná pauza a zrazu sneh
. Zábavky pri Topli a návšteva vyhliadky na Tatry. Konečný stav 3876,6 kilometrov. Fotiek do bludu aj to kopu zmazaných, no i tak zaberajú 4,5 GB za toto leto, ale je to so starým digitálom a kvalitou ani nevravím, ale spomienky sú aj z nekvalitných fotiek
. Musím poklopať že ma úrazy obchádzali naďaleko, aj keď som mal oproti sebe tak na 5 metrov diviačicu s mladými
. Ak som na niečo zabudol tak to nemám vo fotkách :/. Spomenul som si, bolo veľa „výjazdov“ na hrad večer po škole, tzv. „eating and looking trip“. Sadli sme hore na hrady hradu, nohy vyseli do rokliny, užívali si výhľad a pri tom sme sa napchávali
To určite nie je všetko ale písal som to tak na rýchlo
A dnes to celé začína odznova