...na Magure som ti skoro nechal v sobotu pozornosť...pretože hore fúkal vietor, tak som rýchlo otočil
bajk a fujazdil dole, ale samozrejme bez ruksaku. Za mnou šiel Kubo, ale ani ten si
ruksak na lavičke prístreška nevšimol. Asi po kilometri zjazdu som začal cítiť akosi nesvoj a vtedy mi to došlo
. Brzda, otočiť bajk a znova šľapať hore po ruksak. Samozrejme , Kubo ma míňal s obrovským rehotom
, ale nakoniec ma počkal. Asi starnem...táto choroba nebolí, len sa človek veľa naťahá pedálmi, zbytočne...Keby som tak zišiel až do Zlatého....neviem, neviem...
...apropo: spresní ten zjazd zo sedla, akosi tým farbám nerozumiem...