Skopirovane z fb:
VIDEL SOM INFERNO (tento status nie je vhodný pre citlivé povahy).
Európsky týždeň mobility končí tradične Medzinárodným dňom bez áut a záverečné dva víkendové dni bývajú určené na rôzne podujatia a happeningy sláviace udržateľnú mobilitu európskych miest. V Bratislave bola takýmto podujatím aj Veľká cyklojazda (I BIKE BRATISLAVA), počas ktorej sa môžete na
bicykli legálne previesť priamo po vozovke oboch vnútromestských mostov (Nový/SNP a Apollo). Tento rok som sa z viacerých dôvodov stal hlavným organizátorom podujatia, čo si vyžiadalo kopec vybavovania, prekresľovanie trás, mailov, telefonátov a návštev úradov. Keď sme v piatok dostali definitívne povolenie, zostalo overiť dopravné značenie jednej situácie pri zjazde Mosta Apollo do Ovsišťa.
V sobotu som krátko pred štartom cyklojazdy vyrazil z domu smerom na miesto. Pred Prístavným mostom z ružinovskej strany ma prekvapili desiatky zmätených cyklistov, ktorí prichádzali vďaka teplému počasiu z viacerých smerov, často rodiny s malými deťmi, a nevedeli, čo majú robiť, keďže na cyklistickej lávke mosta a na cyklochodníku v smere k Eurovey prebiehalo bežecké podujatie a stovky bežkýň tak zablokovali aj zostávajúcu pešiu lávku mosta. Patová situácia sa opakovala aj pred vstupom do Nákladného prístavu, kde sa kopilo mnoho cyklistov, ktorí nevedeli, kadiaľ majú pokračovať, mnohí teda pokračovali po vozovke mestských komunikácií. Keď sa mi podarilo dostať na petržalskú stranu, situácia bola opäť podobná, dezorientovaní cyklisti hľadali obchádzky pod diaľničnou estakádou na Starom Ovsišti, niektorí po vyšlapaných chodníkoch obchádzali nájazdy Mosta Apollo.
Keď som sa predral k problematickému značeniu pred Mostom Apollo a overil si ho, zostávalo mi necelých 10 minút do začiatku cyklojazdy, preto som sa vybral naspäť na Klokočovu, aby som sa najrýchlejšou cestou dostal k Sadu, kde sa už zbiehali účastníci. Niekde za mojim chrbtom sa však niekoľkokrát rozoznelo pekelné kovové dunenie, ktoré ma vydesilo. "Padá časť mosta? Narazili do seba vlaky? Čo to preboha je?" Až na ďalšie zadunenie som si všimol auto prichádzajúce šialenou rýchlosťou bez brzdenia z Dolnozemskej k Mostu Apollo, ktoré niekoľko krát obtrelo kovové zvodidlá. V zlomku sekundy sme si vymenili pohľady s rovnako zdesenou dvojicou cyklistov, ktorá sa z nejakého dôvodu dostala na Dolnozemskú a smerovala priamo na vozovku Mostu Apollo. V okamihu ich oboch šialené auto nabralo a rozmetalo spolu s ich bicyklami po okolí. Šialenstvo neskončilo a auto vo vysokej rýchlosti preskočilo cestné zábrany a narazilo do auta v pripájacej vetvy od Einsteinovej. Ak by nedošlo k nárazu, pravdepodobne by vozidlo vymrštilo z násypu a padlo by do priestoru pri hrádzi, v ktorom sa v tom čase pohybovalo mnoho bežkýň a cyklistov s chodcami, ktorí sa snažili obísť most naokolo.
Nastalo šialenstvo a beznádej. Zdeformované telá, volanie záchranky, plač a krik, mnoho krvi a kusy
bicyklov navôkol. Za pár minút prišla polícia, následne záchranka. Napriek prvým odhadom pri snahe pomôcť sa zistilo, že jeden z dvojice cyklistov ešte žije. Zranené osoby boli aj obďaleč v aute.
Keď sa mi z tohto pekla podarilo dostať, museli sme sklamať viac ako 150 cyklistov nadšených na skvelú jazdu mestom. V situácii pár minút po jednej z najtragickejších dopravných nehôd posledných rokov v Bratislave bolo krajne nevhodné vyštartovať na takúto cyklojazdu, zvlášť, keď pozostatky nehody a jedného z cyklistov boli na mieste ešte vo večerných hodinách, pričom okolo neho malá viesť naša trasa.
Čo sa vlastne presne udialo a prečo sa to udialo neviem. Stále ma striasa čistá hrôza a posledné hodiny fungujem na upokojujúcich tabletkách. Píšem to tu preto, lebo je dôležité hovoriť o traumách, skúsenosti so smrťou a hrozných veciach všeobecne. Rovnako je dôležité hovoriť o zhoršujúcej sa situácii v bezpečnosti chodcov a cyklistov na našich uliciach. Budíčkom bola podobná tragédia na Staromestskej pred takmer troma rokmi, ale aj zabitý cyklista pred pár mesiacmi v Biskupiciach. Netýka sa to len nás, iba tento mesiac boli autami zabití dvaja cyklisti vo Viedni a Hamburgu a viacero chodcov. Auto je dobrý pomocník, ale v zlých rukách sa vie v okamihu zmeniť na vraždiacu zbraň.
Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým a verím, že zraneným sa čoskoro zlepší stav. Zároveň prosím, odpustite mi to, ale v najbližších dňoch nebudem pracovne schopný pokračovať v sprevádzaní. Rovnako všetkých prosím, aby ste mi nepísali ohľadom ďalších otázok z priebehu tragédie. Všetky tie zvuky, pohľady a ďalšie spomienky na udalosť sú skľučujúce a v podstate všetko dôležité som opísal v tomto príspevku.
Dávajte si na seba pozor a nepodceňujte ani psychické zdravie. Ďakujem za pochopenie.