Včera, Trnava večer, stojíme autom pred prechodom za kruháčom, smer zimnéhý štadiónu, Spartakovská ulica, púšťame veľkú skupinu chodcov cez prechod. Odzadu po ceste sa privalia dvaja experti na dosť drahých cesťákoch, pekne v dresoch. Jeden obíde auto zprava, druhý zľava, zastavia tak, že sa rukami opierajú o kamošove auto o kapotu (asi majú drahé karbónové
tretry a nechcú si ich poškrabať, ja fakt neviem). Je to kamošove auto, tak dá dole okienko a slušne ich požiada, aby sa nedotýkali jeho auto. Cyklisti sa tvária, že nič nepočujú. Tak zvýši hlas, zase ignorácia. Ale prešiel posledný chodec chvíľku po tom, tak sa rozbehli, dvaja vedľa seba cez celý pruh, rekreačné tempo, tak 20km/h. Kamoš si dovolí krátko zatrúbiť, len také ťuknutie do klaksónou, ale až za zastávkou autobusov, dával im čas uhnúť na stranu. Zrazu sa prudko otočia, zablokujú cestu, zrazu sa vedia aj vypnúť a položiť tretu na zem a jeden príde za šoférom a citujem: "Kkt, čo máš k*rva za problém, čo tu po nás trúbiš ty buz*rant? Mám ti ******ť?". Kamoš s kľudom mu vysvetľuje, že dvaja cyklisti nemajú čo robiť vedľa seba na ceste, že nech sa teda uhnú na stranu podľa zákona. Navyše po pravej strane majú stavebne oddelenú cyklotrasu (ale možno tam nie sú značky, tak cyklista nie je povinný ju využiť, až tak som to tam nesledoval ako spolujazdec, možno im krivdím). Ďalšie kolo nadávok od cyklistu, urážku kamoša a jeho rodiny, hlavne jeho mamy a že či vieme, kto to sú (nedozvedeli sme sa to) a podobne. Krajšia výmena názorov, kde kamoš sa snaží byť kľudný, cyklisti nadávajú ďalej veselo, urážajú jeho, aj jeho rodinu, že nemá gule vystúpiť, potom sa otočia, že odchádzajú, stihnú ešte nakopnúť auto z každej strany (zrejme už asi drahé karbónové tretry nemajú) a miznú preč expresne rýchlo. Kamoš by aj vystupil, len ako bývalý príslušník armády a inštruktor boja z blízka by mal veľký problém, ak by sa strhla bitka. Týmto pozdravujem čierne Pinarello v drese od Castelli, a čierny Giant, drese od Isadore, že sú ozaj ukážkou tolerancie na cestách.
