Tuto zaujimavu statistiku si tu odlozim. Samozrejme rozumnemu citatelovi netreba pripominat suvislosti vo svete (ekonomicky rast, pandemia, energeticka kriza atd.), za akych dany premier uradoval. (A urad Odora by som tiez asi doplnil, ze nepracoval s vlastnym rozpoctom ale so zdedenym.)
---
... prezradím tajomstvo z čísel Ministerstva financií od 1.1.2005 do 19.06.2024 :
https://www.mfsr.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/priebezne-plnenie-statneho.../V tomto období bolo celkom 7 premiérov. Počet dní vládnutia od 1.1.2005 do 19.06.2024:
1. Fico - 3.892 dní
2. Heger - 774 dní
3. Pellegrini - 730 dní
4. Radičová - 636 dní
5. Dzurinda - 550 dní
6. Matovič - 376 dní
7. Ódor - 163 dní
A kto z premiérov najviac zadlžil Slovensko po 1.1.2005 do 19.06.2024 (Hotovostné saldo)?
1. Fico: - 27,163 mld. €
2. Heger: -12,726 mld. €
3. Matovič: -7,882 mld. €
4. Radičová: -6,203 mld. €
5. Pellegrini: -4,464 mld. €
6. Ódor: -2,160 mld. €
7. Dzurinda: -1,306 mld. €
A nakoniec, ako dopadlo poradie keď podelíme saldo (schodok) počtom dní vládnutia?
1. Matovič: -20,961 mil. €/deň
2. Heger: -16,442 mil. €/deň
3. Ódor: -13,252 mi. €/deň
4. Radičová: -9,753 mil. €/deň
5. Fico: -6,979 mil. €/deň
6. Pellegrini: -6,115 mil. €/deň
7. Dzurinda: -2,375 mil. €/deň
---
A kontext:
Komplexná chronologická analýza verejného dlhu Slovenska (1998-2023)
Obdobie 1998-2006: Ekonomické oživenie a reformy
Premiér: Mikuláš Dzurinda
Ekonomické výzvy pred rokom 1998:
Hospodárske problémy, vysoký verejný dlh, pomalý hospodársky rast a politická nestabilita.
Reformy a oživenie:
Makroekonomická stabilizácia: Zníženie inflácie a stabilizácia meny.
Fiskálna konsolidácia: Zníženie verejných výdavkov, privatizácia štátnych podnikov, zlepšenie efektívnosti verejného sektora.
Zmeny v daňovom systéme: Zavedenie rovnej dane.
Trhovo orientované reformy: Liberalizácia trhu, zlepšenie podnikateľského prostredia, privatizácia.
Sociálne reformy: Zmeny v dôchodkovom systéme a sociálnom zabezpečení.
Výsledky:
Hospodársky rast: Priemerný ročný rast HDP o 4-6 %, vrcholy okolo 8-10 % v rokoch 2006-2008.
Verejný dlh (pomer k HDP): Klesal z 45,4 % v roku 1999 na 28 % v roku 2008.
Nominálny dlh: Rástol z 10 miliárd EUR v roku 1998 na 18 miliárd EUR v roku 2006.
Obdobie 2006-2008: Pred globálnou finančnou krízou
Premiéri: Mikuláš Dzurinda (do 2006), Robert Fico (od 2006)
Hospodársky rast: Silný rast HDP, ročný rast okolo 8-10 %.
Verejný dlh (pomer k HDP): Klesal mierne zo 32 % na 28 % HDP.
Nominálny dlh: Rástol z 18 miliárd EUR v roku 2006 na 19 miliárd EUR v roku 2008.
Komentár: Toto obdobie mohlo byť lepšie využité na znižovanie verejného dlhu vzhľadom na silný ekonomický rast.
Obdobie 2008-2010: Globálna finančná kríza
Premiér: Robert Fico
Charakteristika krízy: Globálna finančná kríza spôsobila výrazný pokles HDP a nárast nezamestnanosti.
Riešenia: Zvýšené verejné výdavky na stimuláciu ekonomiky, zvýšenie DPH, fiškálne stimuly.
Dlh: Verejný dlh vzrástol zo 28 % HDP v roku 2008 na 36 % HDP v roku 2009 a 41 % HDP v roku 2010.
Obdobie 2011-2013: Eurozóna dlhová kríza
Premiéri: Iveta Radičová (do 2012), Robert Fico (od 2012)
Charakteristika krízy: Dlhová kríza v eurozóne ovplyvnila aj Slovensko, zvyšovala sa potreba refinancovania dlhu.
Riešenia: Konsolidačné opatrenia na zníženie deficitu, zvýšenie daní a odvodov, zníženie verejných výdavkov.
Dlh: Verejný dlh vzrástol na 52 % HDP v roku 2012 a 55 % HDP v roku 2013.
Obdobie 2014-2019: Stabilný hospodársky rast po eurozóne dlhovej kríze
Premiéri: Robert Fico (do 2018), Peter Pellegrini (od 2018)
Hospodársky rast: Stabilný rast HDP, ročný rast okolo 3-4 %.
Verejný dlh (pomer k HDP): Klesal veľmi pomaly, z 52 % HDP v roku 2014 na 48 % HDP v roku 2019.
Nominálny dlh: Rástol z 39 miliárd EUR v roku 2014 na 46 miliárd EUR v roku 2019.
Komentár: Toto obdobie silného hospodárskeho rastu by mohlo byť lepšie využité na znižovanie verejného dlhu, ale nominálny dlh pokračoval v raste.
Obdobie 2020-2023: Pandémia COVID-19
Premiéri: Igor Matovič (do 2021), Eduard Heger (od 2021)
Charakteristika krízy: Globálna pandémia spôsobila zdravotnú a ekonomickú krízu, zavedenie lockdownov, pokles ekonomickej aktivity.
Riešenia: Masívne fiškálne stimuly na podporu ekonomiky, financovanie zdravotníctva, podpora podnikateľov a zamestnancov.
Dlh: Verejný dlh vzrástol z 48 % HDP v roku 2019 na 60 % HDP v roku 2020 a stabilizoval sa na úrovni okolo 61-62 % HDP v rokoch 2021-2023.
Zhrnutie
Obdobia, ktoré mali byť viac využité na znižovanie verejného dlhu:
2006-2008: Pred globálnou finančnou krízou.
2014-2019: Po eurozóne dlhovej kríze.