Ja chodím po prírode a po lesoch, peši aj na bajku, turisticky aj pracovne, 45 rokov. V ostatných rokoch poväčšine sám, pracovne, od 3. st. ochrany väčšinou po značených trasách, občas aj mimo. Videl som už stovky stôp v blate či v snehu, čerstvých medvedích hovien, rozdriapaných stromov a včelích hniezd s ešte rozzúrenými včelami ... Ale medveďa som za tých 45 rokov ešte nevidel.
Jasne, že sa trochu bojím a vždy počítam s tým, že ma nejaký medveď stretne. Minulý rok, keď som mal viac práce vo Veľkej Fatre, som si dokonca prvýkrát kúpil aj medvedí sprej, pretože som sa hýbal vo vyslovene medvedích biotopoch. Vždy počítam s tým, že ma nejaký medveď stretne a ja sa poseriem, ale skrátka štatistika nepustí - po prírode chodia státisíce turistov a pracovníkov a pritom za rok sa medvedie útoky počítajú v desiatkach, ak nie v jednotkách, úmrtia za posledných 100+ rokov sú iba dve. Za nebezpečnejšiu považujem cestu autom do toho terénu než samotný pohyb po teréne. Nehovoriac o hrskom bicyklovaní, taký dobrý zjazdík niekde v lese je podstatne riskantnejší ako pešia túra na Salatín či pracovný výšlap do Jánošíkovej kolkárne
.
Určite to tým medveďom nemám za zlé, že tam sú a že sa ich bojím. Iba sa smejem slovenskému národu, ako sadá na lep extrémistom, ktorí si našli túto super zástupnú tému a polovica Slovenska rieši medvede namiesto podstatne dôležitejších problémov.
Tým samozrejme nijako neznižujem závažnosť problému synantropizovaných medveďov a úplne sa stotožňujem s postojom ľudí, ktorým medvede chodia do záhrad či dokonca po uliciach, ako ten nešťastník v LM a všelikde inde. Tam by som dal zásahovému tímu a polícii podstatne väčšie právomoci riešiť vec okamžite a finálne. Ale v skrátka tak ako do lesa patria kliešte, vretenice či sršne, tak tam patria (v rámci vhodných biotopov) aj medvede a tak z tých diskusií sa iba smejem Slovákom, ako ich náckovia a spol. oblbli.