Takých nás tu bude viacej, čo sa rozhodovali, či mu aspoň trochu pomôcť a predĺžiť ešte chvíľu život alebo radšej uspať a nenechať ho sa trápiť ( u nás bohužiaľ pes svokrovcov).
Tak či tak to bude ťažké rozhodovanie.
vo vysledku neviem, co je pre mna na tom horsie, ci toto "hranie sa na boha" rozhodovanim o byti/nebyti, alebo strata toho psa sama o sebe
prisiel som k vetovi s uplne zdravym psom, len trochu grcal. po prehmatani isiel do sedacie, aby sa dalo poriadne urobit sono. Velky nador na prostate, nejaka metastaza tlacila na zaludok. Pes spi, doktor sa pyta ci ho vobec chceme zobudzat. Plakala aj doktorka...
Aj preto si kazdy raz poviem, ze uz cez toto dalsi raz nechcem ist a nechcem dalsieho psa...