Môjho Majkiho dohrýzol voľne pustený vlčiak, ktorý neposlúchal pána. Bola som
behať v zime v teréne po vychodenej cestičke. Majky uviazaný na bežeckom popruhu okolo mňa , boli sme asi 3 km od domu. Oproti nám sa rútil vlčiak, za ním majitelia (pol dediny patrí im) Kričím, aby si ho chytili, že sa bojím. On neublíži.
Dobehol k nám, schytil moje šteňa, Majky mal vtedy 4 mesiace a drmal s ním na všetky strany. Samozrejme aj so mnou, keďže som ho mala uviazaného o seba. Krvi ako z prasaťa, strašný plač môjho psíka a nedarilo sa mi vlčiaka od nás odtrhnúť. Konečne dobehol majiteľ k nám a odkopol psa, potom ho chytil. Vzala som Majkiho krvavého na ruky a bežala snehom rýchlo domov po auto a rovno k veterinárovi. Tam ho ošetril, zašil.
Majky bol v takom šoku, že celý zvyšný deň na nás vôbec nereagoval, len ležal na vankúši a pozeral do steny. Bol úplne mimo
Na druhý deň sa bál ísť von. Ani cikať nechcel ísť za dvere. Vôbec nič. Začal sa psov v dedine báť, nemohla som okolo domov ani prejsť, stiahol chvost a zasekol sa. Ľahol k zemi a venčenie skončilo.
Začala som to robiť tak, že som sa kúsok za domy vždy vyviezla autom, aby sme obišli psov a tam sme sa už venčili pekne.
Ostala mu strašná trauma z cudzích psov. Nemá ich rád.
A aby som nezabudla, v ten večer, keď sa to stalo, mi volal majiteľ a pohrozil mi, aby som sa to nepovážila niekde riešiť. Ani účet za veterinu nezaplatili.
O mesiac, keď cúval autom, zabil si svojho vlčiaka. Teraz majú ďalších, pozatváraných v kotercoch bez výbehu.
Potom ich raz za rok pustia a zničia iného psíka na celý život.
Zojka, môj druhý psík sa zasa strašne bojí ľudí. Keď príde návšteva, Majky miluje
deti a ľudí
Zojka pred nimi cúva a návšteva nemá šancu si ju ani pohladiť. Len my štyria doma. Ju sme si vzali, keď ju našli vyhodenú , uzimenú, hladnú v novembri na štrkovisku v Batizovciach. Tiež jej niekto poriadne ublížil
Je to vždy o ľuďoch. Psi za to nemôžu. Človek dokáže neskutočne zničiť psíka. Niektorým ostáva trauma na celý život. A aj keď je to časom lepšie, občas sa ten strach u nich prejaví, proste to tam niekde v nich ostalo. Tak ako u ľudí.