To je síce pravda, že veľa ľudí si neváži čo má, ale podcast sa tiež mýli v tom, ak otázku či sa máme (alebo budeme mať) dobre redukuje len na materiálny (ne)dostatok. Naviac, "včerajšia" prosperita nie je zárukou tej zajtrajšej. Keď Pinker písal tú svoju knihu, to bola trochu iná doba, a v tomto mi príde aj ten podcast jemne pasé. Len po tej materiálnej stránke, dnes sa bežne konštatuje, že nastupujúca generácia má horšie ekonomické výhliadky, ako tá naša, napríklad.
Dnes mi český twitter hodil do pozornosti článok o pokračujúcej deindustrializáci - rozumej úpadku - Nemecka (tzv. motoru európy), ktoré sa vraj mení na rust belt a zaostáva aj v rebríčkoch inovatívnosti (naviac pred demografickou priepasťou...). Ten americký "rust belt" priniesol okrem chudoby a drogových závislosti aj stratu pocitu zmyslu a otvárajúce sa nožnice a dešpekt od elitných "the few" voči zabudnutým "the many".
https://www.politico.eu/article/rust-belt-on-the-rhine-the-deindustrialization-of-germany/ Harari je ešte iný príbeh. Ten ako historik vie farbisto opísať materiálne strádanie naprieč dejinami (asi preto bol citovaný v podcaste), a napriek tomu budúcnosť nevykresľuje nutne len ako idylku, skôr naopak. Napríklad sa pohráva s víziou materiálneho dostatku (vďaka automatizácii, AI a pod.), čo vytvorí obrovskú masu bezcenných ľudí... ľudí bez hodnoty (jeho výraz) , ktorí nebudú mať čo robiť, doslova. Tí, aby sa nepomiatli z nedostatku pocitu zmyslu, budú podľa jeho slov pravdepodobne na syntetických drogách, hrách a virtuálnej realite, možno aj dobrovoľne. Naviac to vraj bude populácia absolútne kontrolovaná cez “biological surveillance“, čiže kontrole o ktorej sa totalitným režimom z minulosti mohlo iba snívať, t.j. akékoľvek možnosti zmeny alebo revolučné pnutia, aké poznáme z dejín, budú zamedzené.
Skrátka, berúc do úvahy len priznané zdroje toho podcastu, a súvisiaci kontext, príde mi to ako také dvojrozmerné chytračenie. Ale dobre, je to krátky, rýchly formát so self-help obsahom, nemusí obsiahnuť všetky uhly pohľadu...