Nemenovaný kamoš Peter sa raz rozhodol, že pôjde s nami tromi ebikermi na cca 55km výjazd okolo Novej bane. Na naše zdvihnuté obočie nereagoval, ale keďže tento Peťo je športovec, džudista a bežec v jednej osobe, prijali sme ho bez hejtovania do kolektívu a šli sme. Prispôsobili sme tempo jemu, povzbudzovali ho a všetko by bolo úplne fajn, až kým v poslednej pätine cesty v zabijackom stúpaní , teplote cez 30 stupňov a kŕčoch v nohách mu neviem kto z nás navrhol " šak poď požičiam ti
ebike oprobuj a vyvez sa hore" Tento počin bol z nášho pohľadu barbarský čin, pretože tým dňom prišiel svet biobikerov o jedného nenahraditeľného člena. Po návrate domov som mu ešte napísal či je ok a čo robí...Vraj umýva svoj parádny karbónový Kellys bike. V ten istý večer na Bazoši pribudol jeden inzerát s bikom navlas podobným tomu Peťovmu
Vravím si wav a hneď vzápätí kua. Veci nabrali rýchly spád a o pár dní sedlal Raila. Odvtedy brázdime hory spolu na
ebikoch a pár krát aj Alpy.
Poučenie?: "nikdy nehovor nikdy?"
A aký je vlastne záver tejto príhody. Že rady necyklistov sa rozrástli o ďalšieho žtp-bajkera. Človek čo nedokáže pochopiť, že v horúčavách je dôležité dopĺňať tekutiny, piť nie len vodu, ale aj jontivé nápoje a sem tam nejaký gél, naozaj nie je cyklista. Nech je akokoľvek dobrý športovec v inej oblasti.