Jozef Šátek
1 d. ·
My nič, my muzikanti, nešťastná náhoda ale už sme toho „inštruktora sebaobrany“ vyhodili. Tak nejako sa vyjadrujú zodpovední funkcionári Akadémie PZ či ministerstva vnútra k tragickej udalosti ťažkého strelného poranenia mladej policajnej kadetky.
Ako bývalý policajný vyšetrovateľ sa pokúsim zo zverejnených informácií objasniť čo sa vlastne stalo :
V priestoroch štátnej inštitúcie „Akadémie PZ“ v hangári špeciálne vybavenom pre streľbu v rôznych polohách a na rôzne figuríny Vladimír Š. civilný zamestnanec akadémie ako „inštruktor sebaobrany“ mimo rámec oficiálneho vyučovania (počas voľného času) v rozpore so zákonom, internou smernicou MV SR nad rozsah svojich pedagogických právomocí vykonával (predpokladám) za peňažnú odplatu súkromný praktický výcvik so strelnou zbraňou so zasunutým zásobníkom plne napáskovaným nábojmi (slepými i ostrým) a to so skupinou policajných študentov, ktorí (predpokladám) boli vyzbrojení služobnými strelnými zbraňami, pričom pri neodbornej manipulácii vyšiel zo strelnej zbrane Vladimíra Š. výstrel a projektil zasiahol jednu z policajných katediet v zadnej časti v blízkosti chrbtice, čím jej spôsobil život ohrozujúcu ťažkú újmu na zdraví s možnými trvalými následkami. Podľa rektorky Akadémie PZ mal Vladimír Š. takúto „činnosť“ povolenú od predchádzajúceho vedúceho katedry telocviku a ten súčasný mu ju „zakázal“.
Je vrcholne zahanbujúce, že v inštitúcii, kde sa pripravujú mladí adepti polície na svoje povolanie chrániť práva a slobody občanov, ich život a majetok, tak práve tam ich pedagógovia porušovali zákon i interné predpisy.
Už teraz je preukázané, že strelecký kurz policajtov mohol vykonávať len pedagóg s odbornou spôsobilosťou a podľa ministerského nariadenia musel byť v služobnom pomere policajta, pričom Vladimír Š. ani jedno ani druhé nespĺňal. Už teraz je preukázané a tvrdí to samotná rektorka akadémie, že takáto protiprávna činnosť bola v objekte akadémie praktizovaná dlhodobo a na túto mal Vladimír Š. aj „povolenie“ od predchádzajúceho vedúceho katedry telocviku. Ak sa teda takýto kurz realizoval dlhodobo a s takým veľkým počtom jeho účastníkov (mladých policajtov), tak možno urobiť aj záver, že o tejto nezákonnej činnosti mali vedomosť viacerí pedagogickí pracovníci akadémie a fakticky to bolo „verejným tajomstvom“ a nikto z nich nezasiahol.
Až nový vedúci katedry telocviku mal údajne „zakázať“ Vladimírovi Š. vykonávať takýto strelecký kurz. Avšak závažné pochybnosti o existencii takéhoto „zákazu“ prípadne jeho kontroly vyvoláva fakt, že napriek tomu Vladimír Š. v nezákonnom súkromnom výcviku pokračoval a podľa všetkého tento zákaz sa nedostal až k policajným študentom, keďže tento kurz ďalej navštevovali. Tieto fakty v podstate značne anulujú význam deklarovaného „zákazu“, ako keby ani nebol a javí sa až po vzniku závažného následku ako „slaboduchá výhovorka“.
Keďže strelecký kurz bol vykonávaný odborne nespôsobilou osobou, mimo schváleného výukového programu policajtov, tak bol vykonávaný „načierno“, pričom za jej účasť (predpokladám) museli policajní študenti Vladimírovi Š. poskytnúť peňažnú úplatu. Z tohto dôvodu existuje závažné podozrenie, že Vladimír Š. sa dopustil najmenej priestupku na úseku podnikania podľa § 24 ods. 1, písm. a/ zákona o priestupkoch, keďže „neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť“, dokonca sa môže jednať o podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1/ Trestného zákona. Práve táto nezákonná činnosť s vysokou mierou rizikovosti pre život a zdravie jej účastníkov vytvorila podmienky vzniku kritickej situácie, pri ktorej bol priamo ohrozený život policajnej študentky a hrozí jej ochrnutie. Na vzniku a dlhodobej existencii tejto kritickej situácie majú svoj podiel všetci nadriadení Vladimíra Š. vo vertikále od vedúceho katedry až prípadne po rektorku Akadémie PZ.
Je v rozpore s Trestným poriadkom stav, keď orgány činné v trestnom konaní zabezpečia dôkazy potvrdzujúce fakt, že bol spáchaný trestný čin a tento spáchala konkrétna osoba a tejto nevznesú obvinenie. Takýto nezákonný stav v súčasnej dobe v tejto trestnej veci existuje. Niekto sa nám snaží nahovoriť, že odklad vzniesť obvinenie Vladimírovi Š. je založený na riešení „hlavnej otázky“, ktorá znie „ako sa do pištole, ktorú na nepovolenom kurze používal V.Š., mohol dostať ostrý náboj.“ Tento problém však má až druhoradý význam a sám od seba nie je dôvodom k odkladu vznesenia obvinenia.
V súčasnej dobe je dostatok dôkazov odôvodňujúcich záver, že trestný čin ublíženia na zdraví (ťažkú ujmu) z nedbanlivosti podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ (spáchané so zbraňou) Trestného zákona (trest odňatia slobody 1-5 rokov) spáchala konkrétna osoba Vladimír Š. a preto jej už malo byť vznesené obvinenie. Fakt, akým spôsobom sa medzi tzv. slepé
náboje dostal
náboj „ostrý“ je z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti Vladimíra Š. nepodstatná, keďže nikto iný len Vladimír Š. ako držiteľ zbrojného preukazu bol povinný vykonať pred použitím svojej zbrane kontrolu použitého streliva, po prípadnom zistení ostrého náboja tento vyradiť a až potom strelnú zbraň použiť. Keďže túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil je v plnom rozsahu dôvodne podozrivým za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví policajnej študentke (viď prípad amerického herca Aleca Baldwina, ktorý zastrelil pri natáčaní filmu kameramanku).
Ak minister Mikulec i rektorka akadémie Kurilovská tvrdia, že nemali povinnosť hlbšej kontroly minulosti civilného zamestnanca Akadémie PZ pre oblasť „telocviku“ ani vyžadovať od neho bezpečnostnú previerku, tak treba uviesť, že to oni dvaja určujú, od ktorých zamestnancov Akadémie sa vyžaduje bezpečnostná previerka a v akom rozsahu. Je jasné, že aj civilný zamestnanec významnej bezpečnostnej inštitúcie akou určite je Akadémia PZ by mal mať bezpečnostnú previerku čo i len najnižšieho stupňa.