Vojna opäť nabehla do tej útrpnej fázy, keď Rusi metodicky postupovali pri Popasnej a Lysyčansku za použitia ťažkej kanonády a za cenu životov tisícov vojakov, aby sme potom videli peknú ukážku operácií kombinovaných vojsk, kedy Ukrajinci dosiahli skokovito veľké územné zisky. Tento postup je známy v boxe ako rope-a-dope o čom by vedel porozprávať Foreman po zážitku v Kinshase. Už sme sa napočúvali dosť o tom, ako Kyiv padne do troch dní, a potom do týždňa, a potom "vraj bojujú statočne", ale napokon musia prehrať...
Treba povedať, že ako sa zmenšilo územie, ktoré Rusi ovládajú, boje budú stále viac pripomínať stav, kedy sa brániace mužstvo stiahne do šestnástky a útočník musí prejavovať stále šikovnejšie manévre. Dá sa predpokladať, že rýchly zvrat je možný, už aj preto, že morálka ruských jednotiek nebude najlepšia a pri nečakaných otrasoch na fronte sa väčšie úseky obrany môžu opäť zrútiť. Surovikina odvolali, vraj uspel iba pri únose mývala v Chersone, ako si na jeho mieste poradí Gerasimov, to ešte uvidíme. Ak však Ukrajinci prerušia pozemné spojenie ku Krymu napr. v okolí Melitopoľa a opäť poškodia železnicu cez Kerč, samotný Krym sa stane pre Rusov obrovskou guľou na nohe. Na rozhodujúce prielomy frontu nie sú potrebné dych vyrážajúce absolútne počty úderných jednotiek, ale skôr prekvapivá koncentrácia menších, no veľmi pohyblivých jednotiek s výborným výcvikom a koordináciou. Práve špičkové západné tanky by boli v tomto ohľade zásadnou výhodou. Študujem vojenstvo už vyše 40 rokov, ale až v tejto vojne pozorujem, ako Ukrajinci prekvapivo dobre skĺbili západné moderné doktríny s tradičným kozáckym pojatím boja.
A ešte jedna vec. Ukrajinci vyhrávajú bitku aj v digitálnom priestore.
thumb_up3thumb_down