Keby aj u nás na salašoch mali dostatok psov, ktorí sú na to určení, nemali by takú úmrtnosť oviec. Pamätám si, keď som bola malá, chodili sme s rodičmi a ich priateľmi nocovať v stanoch na salaš nad Zázrivú každý rok. Asi 10 detí, niekoľko dospelých a neskutočné víkendové zážitky. Bolo tam psov snáď viac ako oviec a poriadnych salašníckych, nie drobných čiernych, ktorí ostali niekomu z vrhu. Dnes prechádzam bikom okolo salašov a tam jeden uviazaný psík na krátkej reťazi. Čo už ten môže ochrániť stádo chudák. Ani sám seba neubráni, keď príde svorka vlkov. Majitelia salašov sa sťažujú a žiadajú odškodné od štátu, pretože vlci im požrali ovce. To môžem nový karbónový
bike oprieť o bránu, napísať darujem a čudovať sa, že si ho niekto vzal. Poriadne ohrady, psi určené a vycvičené na prácu a ochranu oviec a mali by o pár problémov menej. Určite to nevyrieši všetko, ale veľa áno. Môj skromný názor