matt ľudia podliehajú masírovaniu od médií. Pred pár rokmi kamoš robil reportáž pre Ružinovskú televíziu. Zastavili asi 200 chodcov a pýtali sa ich na pravidlá prechodu pre chodcov cez prechod či cestu bez prechodu. Všetci vedeli, že na prechode majú prednosť. Ale čo majú urobiť predtým už taká sláva nebola, len nejak 30% vedelo, čo majú spraviť pred vstupom na prechod. A ešte menej, kedy vôbec môžu vstúpiť na prechod. O tom, že po prechode sa chodí po pravej strane vedeli snáď 5 ľudia. O tom, že ľudia nemajú chodiť cez prechod ako ovce po 1, ale majú brať aj ohľad na autá a pri hustejšej premávke a prechádzať v skupinkách už tušil len 1 človek. Médiá vkuse opakujú, že chodci majú prednosť, že šofér má predvídať, má byť ohľaduplný a začína byť vidieť výsledok. Je bežne vidieť aj chodcov čumiacich do mobilu a idúcich cez cestu. Cyklisti to isté. Bývam na sídlisku, sú tam cesty, autá legálne parkujú popri chodníkoch. Koľkokrát vidím vybehnúť malé
dieťa na cestu a rodič 10m dozadu čumiaci do mobilu. Niekto mu mohol zraziť dieťa. Čo tak trocha dávať pozor na dieťa? Pár takých situácii, som zažil, aj ako šofér, aj ako svedok. Vždy šofér dostal vynadané. Keď som vyrastal ja, a spraviť, že vybehnem na cestu a skoro ma zrazí auto, rodičia by sa ospravedlnili šoférovi a týždeň by som si na zadok nesadol. Ľudia sa stávajú egocentrickými a médiá ich v tom podporujú. Požadujú práva, vyžadujú ich, ale na svoje povinnosti zabúdajú. V Južnej Kórei dokonca museli dať na prechody dole pod nohy
svetlá na semafor, lebo ľudia sa neunúvajú pozrieť, čo svieti na semafore, ale pozerajú do mobilu. Otázkou je, kam to až zájde celé. A je to aj otázka mentality národa. Prečo sú napríklad japonské vlaky také čisté a slovenské až tak veľmi nie? Japonca ani len nenapadne odhodit odpad na zem, ak je plný kôš. Pekne si to zabalí a vyhodí to potom do smetiaku. Na Slovensku no problém, však mali vyniesť smeti. A to je mentalita ktorej vplyv začína od vyhodenia obalu od tyčinky na zem až po dodržiavanie predpisov.