JOLI žijeme v demokracii a v 4 ročných volebných cykloch. V niektorých prípadoch našťastie, inokedy na škodu.
Otázkou je, komu vlastne patrí tá cesta. Ak Devínu, ten je už roky v nútenej správe a 9 miliónov či koľko na to nenájdu, ani si nemôžu zobrať pôžičku na to. Ďalší problém je ten, že proste 4 ročné volebné obdobie. Každý starosta/primátor má inú víziu, teda to čo rozbehol jeden, môže zastaviť druhý. Napríklad električka do Petržalky, je to Vtáčnikov projekt, ale dokončený aspoň tá prvá etapa za Nesrovnala, ktorý kvôli tomu nepohol ani prstom, ale bol hrdina, dokončil etapu, ale na ďalšiu sa vybodol a musel to rozbehnúť znova Vallo. Keby Nesrovnal v električke rovno pokračoval, už to mohlo dávno stáť. Ak Valla nezvolia, tak bude dokončená za iného primátora a ľudia si zapamätajú, že za primátora XY sa to postavilo. Už sa zabudne, že to vlastne celé spísal niekto iný. To je riziko pri 4 ročnom volebnom cykle, že nikto veľmi nechce robiť dlhodobé projekty, lebo ak vyjdú, smotanu zlízne niekto iný, alebo že to stopne jeho nástupca. Chýba teda nejaká určitá kontinuita aspoň v dlhodobom plánovaní.
Paríž má skoro 200 rokov starý územný plán podľa ktorého sa ide. Samozrejme časom sa upravoval čiastočne, lebo kone vystriedali autá, došli železnice, rôzne nové technológie ale jadro toho územného plánu sa dodržiava.
V BA je to komplikovanejšie, 17 mestských častí. Chcete cyklotrasu z Petržalky do Rače? Prosím, treba to riešiť z Petržalkou, Starým/Novým mestom podľa toho kade by viedla a s Račou. Petržalka a Rača si povedia že ju chcú, Staré/Nové mesto, že nechcú a cyklotrasa sa nekoná. Takto isto aj cesty. Cesty I. a II. triedy patria pod magistrát, cesty III. triedy a nižšie pod mestské časti. Proste bordel a chaos plus z minulosti obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov na ktorých koľkokrát vyrástli cesty, či stavby, lebo však za komunistov všetko bolo naše, tak načo riešiť nejaké právne veci k tomu. Strýko má pozemky na východe Slovenska. Štát tam za bývalého režimu postavil cez jeho pozemky cesty a nejaké ďalšie stavby. Na niektorých miestach to má tak, že cesta ide 2m od kraja jeho pozemku, cesta a potom má ďalších 15m pozemku. Celý pozemok má na dĺžku 60m. Štát povedal, že vykúpi pozemky pod cestou. Ale čo má strýko robiť s tým 2x60m pozemkom? Tam nič nepostavíte, hneď za pozemkom je chránená krajinná oblasť, takže ani susedovi to nepredáte. Odmieta to predať. Buď to kúpia aj s tým 2m širokým pásom, alebo to nepredá vôbec a požaduje potom nájomné za využívanie pozemku. Podobné problémy sa týkajú stoviek ak nie tisícok ľudí. To je tiež obrovský problém, ak vám cesta prereže pozemok.
V rámci zjednodušenia, by asi bolo vhodnejšie, aby Bratislava bola 1 celok a nie 17 častí. Ale zase to má úskalia, kde čo ja viem, 15 mestských častí odsúhlasí niečo na území 16. mestskej časti, ktorej sa to nemusí páči, lebo to proste nezapadá do jej konceptu. A čo teraz?
Alebo pred 15-20 rokmi obiehali ľudia z vtedajších železníc obce na trase do Komárna, že by chceli po Dunajskú Stredu z BA prerobiť tú 1 koľajku na 2 koľajku, že potrebujú od obcí pomoc s vybavovaním vecí atď. Železnice dostali košom, že však 1 koľajka stačí podľa starostov. Pritom už vtedy sa hovorilo o stavebnom boome na ten smer. Bol som na jednej Vallovej prezentácií a ľudia sa mohli pýtať. Tak som položil otázku, že či mieni tlačiť na to, aby sa dopravné a podobné projekty v rámci BA a okolitých obcí nejak synchornizovali. Pamätám si časy, keď Bernolákovo malo pod 5000 obyvateľov a to mám 34 rokov. Pamätám si časy, keď medzi BA a Rovinkou bol skoro 3km voľný pás, to isté ak Rovinka a Dunajská Lužná. Dnes to je spojené súvislou zástavbou. Je logické, že ak mám riešiť dopravu v BA, potrebujem mať vyriešené aj spádovej oblasti. Odkiaľ a kam cestujú ľudia, v akom čase a v akých objemoch. Vallova odpoveď, jeho zaujíma len územie po značku, ktorá určuje koniec BA. Nič v zlom, ale takto sa nikam nedostaneme. V Chorvátskom grobe, časť Čierna voda je projekt pre 8 000 bytových jednotiek, odhadom cca 24 000 ľudí. Samotný Chorvátsky Grob mal v 2010 nejak 3400 obyvateľov, teraz ma 5200. V rámci tej výstavby developer nenavrhol škôlku, školu, zdravotné stredisko, úradné budovy, nemocnici, železnicu, proste nič, len obytné komplexy. Pre porovnanie, Dunajská streda má cca 22 tisíc obyvateľov. Všetkým starostom okolo to je jedno, aj Vallovi. Kde asi bude pracovať väčšina ľudí z tej Čiernej vody? Asi v BA, prípadne Trnava. Kam budú dávať rodičia deti? Zase BA a Trnava. Tým, že tam nie je železnica, ani autobusová stanica, ako budú ľudia odtiaľ chodiť? Autom. To bude cca 10-20 tisíc vozidiel. Čo s nimi? Kam s nimi? To bude ľudí zaujímať až vtedy, keď ten problém nastane, lebo každý sa hrá na svojom piesočku. V porovnaní s tým bude nejaká Devínska cesta najmenší problém.
Svoje ukázal aj Kusý napríklad. Jeho projekt JAMA. Stálo to cez 900 000€. Pritom bol tam projekt, že súkromná spoločnosť by tam vybudovala parkovací dom v podzemí (3 podzemné, 1 prízemné a 1 nadzemné podlažie) s tým, že celý objekt by bol zasypaný hlinou a zatrávnený teda vlastne umelý kopec a na jeho vrchu, by vznikli športoviská a park ako tam je teraz a spoločnosť by ten park odovzdala mestu za symbolické 1€. Parkovací dom pre viac ako 4 000 vozidiel, schovaný pred svetom. Nepomohlo by to? Neušetrilo by to obrovské finančné zdroje samospráve? Ale áno, ale pre Kusého to bol problém a preto vznikla JAMA. Jasne, chápem, že ľudia proti autám budú tlieskať, autá z povrchu by zmizli pod zem a bolo by viac priestoru. Či blbo rozmýšľam?