Celoplošné testovanie a skutočné bezpečnostné riziko štátu
Vladimír Leksa
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
Premiér Matovič vyhlásil, že v nadchádzajúcich týždňoch vláda plánuje uskutočniť celoplošné testy na prítomnosť koronavírusu v populácii. Robiť takýto úkon, organizačne a finančne nesporne veľmi náročný, v situácii, keď sú mnohí slovenskí lekári na pokraji vyčerpania a nemocnice na pokraji kolapsu, by bolo veľmi zlým krokom.
Celoplošné testovanie na základe rýchleho stanovenia prítomnosti špecifickej vírusovej štruktúry, antigénu, je určite užitočným nástrojom na boj proti šíreniu nákazy. Jeden z viacerých nástrojov. Spolu s obmedzením pohybu, spoločenských aktivít, uzavretím hraníc, karanténou, nosením rúšok či dodržiavaním iných opatrení.
[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]
Každý z týchto nástrojov je dôležitý, ale žiadny z nich by sám osebe nestačil. A každý z nich má svoj význam a prináša žiadaný osoh len za určitých okolností a v určitom čase. Za iných okolností a v inom čase prestáva byť užitočný a môže byť škodlivý.
Nemalo napríklad veľký zmysel zatvárať reštaurácie v máji, keď sa denný počet nových infekcií rovnal nule. Rovnako nebude prospešné robiť celoplošné náročné testovanie dnes, keď zdravotný systém prestáva mať kapacity spĺňať štandardné výkony a najdôležitejšie zo všetkého je obmedzovať komunitné kontakty.
Celoplošné testovanie založené na princípe stanovenia vírusového antigénu vo výtere má v porovnaní s metódou merania prítomnosti vírusovej RNA výhody aj nevýhody. Je rýchlejšie a lacnejšie. Na druhej strane je menej spoľahlivé. To znamená, že relatívne mnohí pozitívne testovaní budú v skutočnosti bez vírusu. To by však nebol až taký veľký problém. Zostali by zbytočne v karanténe. Väčším problémom by bol opačný prípad, keď by jedinci testovaní ako negatívni boli v skutočnosti prenášačmi vírusu. Tí by v karanténe nezostali, aj keď by mali. A pri vysokom počte skutočne infikovaných takých veru nebude málo.
Napriek tomu by celoplošné rýchle testovanie mohlo byť za určitých okolností veľmi užitočné. Presne také okolnosti boli v lete, keď bol počet infikovaných nízky, tým pádom by ani počet falošne negatívnych vyhodnotení nebol vysoký. Kľúčovou vecou bolo vtedy zamedziť príchodu druhej vlny a komunitnému šíreniu. Vláda mohla celé leto na tom pracovať, robiť informačnú kampaň a na začiatku septembra uskutočniť celoplošné testovanie. Aj dvakrát. Nebola by bývala spravila lepšie a dnes by sme tu nemali rekordné čísla denne nakazených.
Druhá vlna aj komunitné šírenie sú však tu. Robiť celoplošné testovanie teraz a hŕ, bez dostatočnej prípravy a informačnej kampane by bolo hrubou chybou. Za daných okolností je správne použiť iné nástroje – obmedziť spoločenské aktivity, zachovávať bezpečný odstup, nosiť rúška, mapovať ohniská nákazy a jej šírenie a hlavne pomôcť kolabujúcim nemocniciam zabezpečiť štandardnú zdravotnú starostlivosť.
Robiť logisticky a finančne náročné celoplošné testovanie teraz, keď sa druhá vlna ešte len blíži k svojmu vrcholu, je to isté, ako keby kapitán lode, podpalubie ktorej zachvátil požiar, povolal všetkých hasičov a prikázal im organizovať protipožiarne školenia. Požiar by sa ešte dal zahasiť, keby ho hasili, ale oni budú namiesto toho školiť tisícky pasažierov. Napokon sa potopí kapitán, posádka, cestujúci aj celá loď.
Zdá sa, že skutočným zámerom premiérom ohlásených úkonov nemusí byť záchrana horiacej lode, ale, ako zvyčajne, ukazovanie samého seba ako hrdinu. Zmyslom takého počínania môže byť nielen snaha zachrániť volebné preferencie, ale aj to, aby sa čím skôr zabudlo na to, že za súčasným prudkým nárastom počtu infikovaných sú najmä svadobné hostiny ako hlavné ohniská nákazy. A práve za to je zodpovedný priamo on, či už svojím nezodpovedným správaním na svadbe priateľa, alebo svojimi zmätočnými rozhodnutiami ohľadne pravidiel o svadbách.
Vyhlásenie o celoplošnom testovaní má kaliber zaiste dostatočne veľký na to, aby sa na tú nešťastnú vec so svadbami zabudlo. Obávam sa, s akým kalibrom premiér vyrukuje, keď sa to nepodarí, a celoplošné testovanie skončí fiaskom. Mobilizácia?
Som presvedčený o neúprimnosti cieľov predsedu vlády Igora Matoviča. Podklady pre moje presvedčenie mi poskytol sám premiér, keď po prvé, plošné testovanie spojil so svojím zotrvaním vo funkcii, a po druhé, keď povedal, že o testovaní širšie neinformovali preto, že sa obávali, aby to neuniklo od úradníkov prezidentskej kancelárie.
V týchto dvoch vyhláseniach jasne rozpoznávam silné predsavzatie, po prvé, byť na očiach, byť obdivovaný, ľutovaný a čertvie čo ešte, a po druhé, zasa raz hnusne na niekoho zaútočiť. Avšak vôbec v nich nerozpoznávam žiadnu snahu zodpovedne riadiť túto krajinu.
Na stránke ministerstva vnútra je takáto definícia bezpečnostného rizika štátu: „V dôsledku čoraz častejšie sa vyskytujúcich prírodných a človekom spôsobených katastrof sa štáty na celom svete začali zaoberať manažmentom rizík, ktorý identifikuje možné hrozby, ktoré ohrozujú obyvateľov, analyzuje ich a prijíma opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku a životného prostredia.“
Podľa tohto traktátu identifikujem ako najväčšiu súčasnú hrozbu a riziko pre bezpečnosť obyvateľov Slovenska, popri pandémii a aktuálnych potopách, osobu predsedu vlády. Nákaza s príchodom vakcíny pominie, podobne povodne so zmenou počasia opadnú. Premiér Matovič má mandát ešte takmer na štyri roky.
Loď s takýmto neschopným kapitánom však pôjde ku dnu. Aj s posádkou, iným slovom koalíciou a pasažiermi – obyvateľmi Slovenska.