Ku Kiskovi (aj) sa mi páčil prejav Tina Čikovského na štvrtkovom proteste v Košiciach:
Bol som v Košiciach. V Košiciach je krásne. Všetci ľudia by si zaslúžili mať svoje Košice.
Celkom ma šokovalo, aké je nové Artforum Košice na Hlavnej, hoci som to čakal.
Veronika Prusova sa tak dobre cítila tam s publikom pri debate o Harabinovi, že som bol dojatý.
A mal som pred Vedeckou knižnicou aj prejav ešte predtým:
"Som novinár, editor – to znamená, že celý deň si niečo čítam, celý deň niekoho počúvam, snažím sa veci aspoň trochu pochopiť.
Či chcem, alebo nechcem, dozvedám sa veľa šialených, väčšinou škaredých príbehov. Do novín a na web sa z nich dostane máločo, niekedy vôbec nič.
Ale aj nepublikované príbehy nám novinárom ostanú v hlave a robia tam zle.
Pozor, nejde mi o to, aby ste nás ľutovali. Je to naša práca, milujeme ju a v poslednom čase nám za ňu dosť ľudí ďakuje.
Vďaka za to. (Niet za čo.)
Ide mi o niečo iné.
Ja som sa za 20 rokov, čo robím novinára, naučil, že:
aj keď svet vyzerá úplne strašidelne,
aj keď na takmer každú známu osobu niečo viete,
aj keď každý deň vidíte, ako silným a vplyvným ľuďom nie je zle z toho, že rozprávajú niečo úplne iné, ako robia, a myslia si, že inak sa to nedá robiť,
aj vtedy je veľmi dôležité rozoznávať, že nie všetci sú rovnakí.
Nie všetci politici sú rovnakí.
Nie, nie sú to rovnakí lumpi – ani zďaleka nie sú všetci politici bábky.
Nie všetky médiá klamú. Naopak, väčšina médií neklame.
Nie všetci novinári počúvajú, čo si želá ich majiteľ. Naopak, väčšina aj slovenských novinárov sa stará o to, čo si želajú ich čitatelia.
A, naopak, treba byť extrémne podozrievavý, keď vám niekto hovorí, že všetko je rovnako čierne, všetci ľudia tam hore, tam v Bratislave, tam vo vláde, tam v parlamente, sú rovnakí egoisti. Nie sú.
Jeden aktuálny príklad: je tu dnes s nami slovenský prezident. Náhodou ho poznám, sympaťák, čestný, ale tiež nie je dokonalý.
Ako novinár som aj podrobne skúmal, čo robil so svojimi daňami.
A vyšlo mi z toho to isté, čo daňovému úradu – že úplný anjel určite nie je.
Preto firma nášho prezidenta musela doplatiť dane a pán prezident si pri spomenutí na tú tému musí znova užiť štipku vlastnej hanby.
Lenže my všetci sme ohrození tým, že niekto nám chce nahovoriť, že pán prezident je ako Bašternák.
Pretože ten niekto chce, aby sa ho prezident zľakol.
Chce, aby sme si my ostatní mysleli, že všetci tam hore sú rovnakí.
Tomu človeku by vyhovovalo, ak by sme uverili, že všetci sú ako Bašternák.
Lebo keby to tak bolo, tak by bolo normálne aj u Bašternáka bývať a akože mu platiť nájomné.
Priatelia, vnímajme rozdiely.
Napríklad máme na Slovensku doteraz politika, ktorý sa nehanbil chodiť za prezidentom a nenápadne sa mu vyhrážať, že ak mu nesľúbi miesto predsedu Ústavného súdu, tak naňho pošle prešovskú prokuratúru a políciu, a začnú stíhať najprv jeho kolegov, potom jeho brata a potom v lete, keď už prezident nebude prezidentom, tak aj jeho.
Tá ponuka je: buď rovnaký ako my, kšeftuj aj s ústavnými funkciami, a my ťa zoberieme medzi seba a nič sa ti nestane, nikdy viac ti už nepríde žiadna daňová kontrola, veď sa nejako dohodneme.
A keď týmto ľuďom neustúpite, tak skúsia aj tak verejnosť presvedčiť, že všetci sú rovnakí. Že napríklad prezident je ako Bašternák.
Nie je to banalita. Hlúposť a klamstvá neprichádzajú skokmi, len sa tak pomaly rozliezajú, keď nie sme pozorní.
Keď sme veľmi nahnevaní, tak nevládzeme rozoznávať medzi lepšími a horšími – a vtedy nás tí najhorší dokážu ovládať.
Nedajme sa ovládať, rozoznávajme odtiene, rozmýšľajme, v čom sú rozdiely, neuverme, že všetci sú zlí.
Lebo inak nás naozaj dostanú.
23.02.2019 - 22:01:35
017