init Zhruba tak nejak to je. Na ten pôvodný obrázok som nereagoval.
Podstata toho, čo som napísal je, že vždy existuje hranica. Tá sa dokonca podľa okolností mení. Pre roba je môj vtip už za hranicou ak by som použil jeho meno. Už nie je ochotný hovoriť o nadhľade. Je to osobná urážka.
Vtip: Hovorí vozíčkar slepému: Zabehnime si maratón. Slepý hovorí: Nevidím problém.
Je podstatný rozdiel, ak to hovorí ten vozíčkar zdravému a ak to hovorí zdravý tomu vozíčkarovi.
EDIT: Spomenul som si na jednu diskusiu, kde sa pýtali, akú najhoršiu nadávku povedali rodičia svojim deťom. Jednoznačne to vyhrala pani, ktorá svojmu synovi povedala že je z k...y syn. Tá mala hranicu kus ďalej. U nej to bol ešte stále nadhľad a smiala sa.