Co viem tak sa liekmi na astmu prekryvaju ine latky. Napr.rastovy hormon.
Tak to toho fakt veľa nevieš.
V skratke: základné metódy analýzy A vzorky sú HPLC a GC, teda vysokotlaková kvapalinová chromatografia a plynová chromatografia.
Obe tieto metódy sú separačné metódy, teda rozdelia zmes menom šťanka na jednotlivé zložky. Obe sa zakladajú na tom, že rôzne látky cestujú chromatografickou kolónou rôznymi rýchlosťami. Takže na výstupe z kolóny detektor zistí "teraz niečo ide" a v lepšom prípade (HPLC nerobím, tak zvyšok vety platí o GC) aj "čo asi" ide, teda môžem odchytiť aj spektrum - infračervené alebo hmotnostné. A to už môže celkom bezpečne identifikovať, čo je to, čo práve ide. Plus, samozrejme, aj koľko.
Samozrejme sa to nerobí, ako si inštalatéri, hajzlopuceri, dokladači do regálov a informatici myslia, systémom "len tak si zmyslím", ale každá metóda sa validuje. Inak by nastali veľké, ale naozaj veľké problémy, keby som niekoho obvinil, WADA, médiá a tupé masy by ho ugrilovali, on by ma zažaloval a znalec by dokázal, že som dokázal namiesto povedzme nandrolonu čo ja viem močovinu. Validácia sa robí tak, že sa zoberie štandard, teda "to, čo chcem nájsť", a testuje sa, či za daných podmienok danú látku bezpečne rozlíšim oproti iným (takže pomiešam štandardy a skúšam). Ak nie, tak je X možností, ako to urobiť: zmením napríklad teplotu, prietok, hnací plyn, materiál kolóny, dĺžku kolóny, etc. etc., aby som to rozlíšenie reálne dosiahol. Moreover, už keby sme zostali len pri tom, že existuje len jediný setup na HPLC a jediný na GC, tak je veľmi nepravdepodobné, že by 2 látky mali v oboch metódach rovnaké retenčné indexy ("ako rýchlo sa daná vec kolónou pohybuje"). Reálne máme stovky možností usporiadaní, takže každá situácia je riešiteľná. Plus, jeden z prvých bonmotov, čo začujete na analytickej chémii, znie: "Kto sa pomýli, ten platí!" (áno, je to upravené nechutným množstvom §)
Samozrejme, sú veci, čo sa dokazujú špecifickými metódami a úplne inak (napr. proteíny, ako napr. rHuEPO alebo onen rastový hormón, po slovensky somatotropín, sa robia imunochemicky, napr. RIA, ELISA, WB - a tam naozaj taká blbosť ako nejaký niečo-but-niečo, neurobí NIČ, po slopensky veľké guľové). V zásade keď príde na analýzu B vzorky, už sa špecificky ide len po konkrétnej veci a používajú sa špecifické metódy.
Najnovšie "médiá", tým sa myslia bežným občánkům dostupné paplátky, objavili pojem "chiralita", a uvedomili si, že niekedy je farmaceuticky aktívny len jeden izomér z niekoľkých. Tak sa začala špekulatíva, ako "je možné maskovať abúzus" tým, že budem žrať čistý účinný izomér, zatiaľ čo analytik si vraj bude myslieť, že je to zmes 2/3/x a teda nájdenú koncentráciu samozrejme vydelí 2/3/x. Tu treba povedať, že opäť nie sme sprostí a existujú aj enantioselektívne kolóny, ktoré nám to pekne rozdelia. Navyše, v týchto prípadoch je dnes snaha dodávať liečivo iba v tej farmaceuticky účinnej forme, teda konkrétny izomér, pokiaľ deleniu na priemyselnej škále nebránia technologické a prenesene ekonomické dôvody (druhá vec je, že si aj neekonomické a drsne zložité delenie môžu vynútiť toxikologické dôvody
).
No a keďže na odborné argáče sú tu niektorí nevnímaví, naopak, ich dráždia, tak sa uchýlim aj k veciam, na ktoré sú jednoduchšie formy života zvyknuté. Takže, milí oháňači sa pravidlami, kdeže je tuná aký niečo-but-niečo? To je dokument vašej svatej WADA, či teraz je aj svatá WADA blbá? So, stick to your rules
https://www.wada-ama.org/en/content/what-is-prohibited/prohibited-at-all-times/diuretics-and-masking-agentsFYI z veľkej časti ide o diuretiká, čiže pokus vyšťať obrovské množstvá moču a tým znížiť koncentráciu "niečoho" pod limit.