Hmmm
a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...
Mám xy známych, čo sa neobmedzujú, zjedia čo vidia a potom všetkých naokolo otravujú rečami o svojich špekoch
Tak buď jem a neriešim, alebo sa snažím jesť malé dávky a častejšie a popritom sa hýbať.
Nerýpem, len konštatujem
pravda pravduca...Ale obezita je svina v tom, ze ide postupne, nenapadko.....A nenapadko ma vplyv aj na zmyslanie cloveka, psychiku...Chudnutie zacina v hlave...Keby to bolo jednoduche, vsetci sme krasni a stihli a zdravi...Ale nie je sme. To ale neznamena, ze sa nemame stale o to pokusat...Mame. Ako raz povedal Rocky Balboa: Nie je dolezite, kolko krat spadnes, ale to, kolko krat sa dokazes postavit.
Alebo: Nie je dolezite, kolko krat ti spadne, ale kolko krat ho dokazes postavit ...............ked uz sme v tom vtipkarovi