Tak škôlka
Pani učiteľka v škôlke pomáha chlapčekovi s obúvaním topánok. Obidvaja tlačili, ťahali, ale stále sa do tých topánok nevedeli dostať. A keď sa to konečne podarilo, obaja si spotení sadli, chlapček sa pozrel na nohy a vraví:
"Pani učiteľka, my sme dali topánočky naopak."
Pani učiteľka sa tiež pozrela a skutočne,
topánky boli obuté naopak. Zachovala kľud, znovu ich vyzula a znovu ich tlačili na nohy. Tentokrát správnu topánku na správnu nohu.
Potom sa chlapček pozrel na topánky a vraví: "Ale to nie sú moje topánočky."
Učiteľka si zahryzla do jazyka a miesto toho, aby na neho zakričala: "To si ty, hovädo, nevedel skôr?", s námahou topánky zase vyzula. Keď už boli dole z nôh, chlapček vraví: "To sú topánočky môjho bračeka. Mamička vravela, že ich teraz budem nosiť ja."
Učiteľka už nevedela, či sa má smiať alebo plakať a znovu pomohla chlapčekovi do topánok. Keď mu po tej úmornej práci pomáhala obliecť si kabát, opýtala sa: "A kde máš rukavičky?"
Chlapček na to: "Rukavičky mám schováne v topánočkách."
Trestný proces s učiteľkou začne budúci mesiac ...