vyborny pohlad na to, co je skutocne dolezite pri mestskom planovani, aby bol zivot v meste kvalitnejsi a "zdravsi"
Centrom vašej práce sú ľudia. Aké sú do budúcnosti výzvy z hľadiska miest práve s ohľadom na ľudí?Všeobecne si myslím, že by sme sa mali o ľudí lepšie starať. Z hľadiska miest predovšetkým tým, aké ich budeme navrhovať.
Klíma je do budúcnosti určite veľká výzva, ktorú by sme mali riešiť. Mestá sa preto musia zamerať na to, aby stavali tak, že nebude treba toľko mobility.
Všeobecne by v doprave mala snaha smerovať k tomu, že bude menej energeticky náročná. Keď sa však bavíme o ľuďoch, máme aj ďalšie výzvy. Jedným z nich je tzv. syndróm sedenia.
Ako to súvisí s mestským plánovaním?Za posledné viac ako polstoročie sme všetko stavali preto, aby sme sa nemuseli toľko hýbať. Výsledky najviac vidieť v Amerike, kde má tretina populácie nadváhu. To zvyšuje riziko úmrtí, ale aj mizerného života v starobe. Pre zdravotnícky systém je to navyše oveľa drahšie.
Moja dcéra je lekárka a vždy mi zdôrazňuje, že sa mestá musia stavať tak, aby sa v nich ľudia pohybovali pešo alebo na bicykli, nie tak, že sa z postele vyvalia do auta.
Súvisí to aj s tretím problémom – rastie nám populácia starších ľudí. Bežná rada, ako rastúci počet starších ľudí udržať v dobrej kondícii, znie, že by denne mali prejsť päť- až desaťtisíc krokov. Lenže to im často neumožňuje okolie ich bydliska, pretože nie je na chôdzu prívetivé.
Čo s tým?Myslím si, že odpoveď na všetky tieto problémy nie je taká zložitá. Keď budeme mestá tvoriť tak, že sa v nich bude dobre chodiť, jazdiť na bicykli, a zameriame sa na kvalitu života, dosiahneme aj na mestá klimaticky prívetivejšie, v ktorých budú ľudia šťastnejší.
Výrazne tým budeme bojovať proti syndrómu sedenia a bude to lepšie pre
deti aj starších ľudí. Navyše je to lacné. Jediné, čo nám bráni, je naše myslenie a neschopnosť prekonať nejaké staromódne nápady.
https://x.com/dejanirasilveir/status/1829217110402445611
