Problém je aj ten, že štát za svojích poistencov odvádza len polovicu toho, čo strhávajú ľuďom, čo pracujú v súkromnom sektore. Že vraj štát zamestnáva 450 tisíc ľudí + máš tu ešte
deti a dôchodcov. Ďalej, máš tu časť ľudí, čo si chodí k doktorovi viac menej len pokecať. Máme neskutočnú spotrebu liekov, že vraj sme v TOP3 v Európe. Niečo prispievajú aj samotný občania, keď namiesto toho aby schudli, či žili zdravšie, tak len hlcú lieky. Cez koronu som počul rozhovor z kardiológom, ktorý hovoril, že len menej ako 1% ľudí zmení svoj životný štýl. 1/2 až 2/3 ľudí by nemuseli brať lieky na tlak, ak by zmenili životosprávu a nejde o žiadne drastické zmeny, stačí pohyb, zdravšie sa stravovať (obmedziť soľ, polotovary, sladké nápoje, alkohol, cigarety, jesť rozumné porcie jedál). Sme že vraj štát, kde je najvyššia spotreba antiotioik na hlavu. Chorí ľudia nám tu behajú do roboty, namiesto toho, aby sa poriadne dali dohromady (áno, chápem, PN je aká je). Zdravšie stravovanie nie je drahšie ako to nezdravé. Ľudia kašlú na preventívky, veľa chorôb mohlo byť podchytených v začiatku, kde aj liečba by bola ľahšia a lacnejšia... Nedá sa paušalizovať, že doktor za to môže. Je tam XY faktorov, ktoré sa sčítavajú. Za niečo môže štát, za niečo samotný ľudia.