Reportáž: 1. Zimný Cyklonárez – slovo nárez tam nebolo len tak

„Poď na dno vlastných síl obklopený horským chladom ďaleko za limitmi fitnes krások a požieračov kuraciny “ - tak nejak znel slogan tohto, pomerne originálneho preteku. Proti fitness kráskam ja osobne nič nemám, ale aj tak som sa na akciu poriadne tešil a s pribúdajúcimi centimetrami snehu a mínusovými teplotami čoraz viac. A veru stálo to za to...

Takže v sobotu ráno, tuším prvýkrát dávam do auta bike a zároveň lyže, keďže štart bol v Partizánskej Ľupči, čo je už kúsok od našej chalupy na Donovaloch, kde zrovna „prikydla“ ďalšia dávka prašanu na nedeľu. V podstate nebolo dopredu úplne isté, či bude aj „dlhý“ variant trasy alebo to zostane len pri základnej verzii, no nakoniec bol v ponuke aj variant pre náročných . No uznajte sami, cca 900 výškových na 21 km, v zime a snehu, so záverom na chate Magurka vo výške 1 050 m poteší srdce každého (zimného) bikera. Navyše, všade okolo samé kopce, takže dokonalé horské prostredie.


Pred štartom

Do Partizánskej Ľupče dorazím skôr, ale trochu pokecám s kamarátmi, prichystám bike, zbalím si náhradné veci a odovzdám na vyvezenie, hodím striptíz pred obecným úradom a o chvíľu môžeme ísť na to. Chvíľu ešte rozmýšľam nad oblečkom, no nakoniec zvíťazí dlhá Castelli Gabba, neprefúkavé nohavice Polare Due a rovnako na ruky putovali teplé Roeckl Vreden, kedže predsa len ideme celkom vysoko a už teraz prituhuje. Do zimných tretier dávam navyše obľúbené ohrievače, čo s odstupom času hodnotím ako skvelý nápad . Trošku sa so Slavom a Tomášom (Katkom) rozhýbeme, no moc to zase nepreháňame. Na biku si hlavne skontrolujem správne (nízke) tlaky a pre dobrý pocit vezmem dušu a bombičku, do vrecka pre istotu malý multikľúč a jeden gél od OTE čo sme nafasovali – človek nikdy nevie, kde môže v závejoch „nakúpiť“ . Fľašu ale neberiem a radšej popíjam viac pred štartom, pretože už mám skúsenosť, že na podobných akciách si väčšinu vody prinesiem do cieľa.

Základný variant trasy, ktorý ide v podstate priamo dolinou, štartuje kúsok pred nami a potom už sa radíme na štart my s červenými číslami. Samozrejme, nie sú to majstrovstvá sveta, ale kedže ideme pretekať po štarte, žiadny výlet a postupne sa trháme. Po odbočení do našej extra slučky už definitívne. Chvíľu idem s Lukášom Bátorom, ktorý ale v decembri zapichol cyklokrosovú sezónu (našťastie) a po chvíli už som vpredu sám. Predo mnou ide džíp organizátorov a postupne ukrajujem výškové metre.



Na trati

Všade je samozrejme kopec snehu, no zatiaľ to ide v utlačenej koľaji výborne a sneh je pekne udusaný. Lenže ako stúpame vyššie, začína to byť horšie a horšie. Od výšky cca 800 m už s tým začínam bojovať a miestami kľučkujem ako po návrate zo šichty v miestnej krčme Najhoršie, že občas to ide a zrazu stojím a hrabem na mieste. Takže neviem, či mám bežať alebo bicyklovať. Vyššie už mám jasno a beriem nohy na ramená – s tým som viac-menej rátal a našťastie mám beh celkom rád . Aj keď zvážnica mala do kopca len pár kilometrov (cca 4), v závere sa mi zdá byť nekonečná. Najhorší pocit, keď za zákrutou namiesto očakávaného vrchola človek vidí len dlhú bielu rovinu do kopca. Ale všetko „dobré“ nakoniec skončí, míňam organizátorov a hurá dole. Lenže... to by nesmela byť konečne taká parádna zima a zjazd sa teda mení na cvičenie reflexov a driftovania.



Chvíľami stopa umožní pekne si púšťať, aby ste zrazu tancovali s „prirodzením“ na sedlovej trubke a jednou nohou na zemi. Nechávam sa ale rozhodiť a po pár chybách ich robím ešte viac. Za chvíľu ma ako guľa obehne Milan Jánošík a tesne pred koncom tejto bonusovej slučky aj Lukáš, a to som mal celkom náskok. Síce ešte periférne vidím v diaľke ako Milan hádže tigra, no hneď je späť v akcii a letí ďalej . Každopádne viem, že potom už bude cesta zase pekne tvrdá, a tak si hovorím, nech nerobím somariny a radšej zbehnem bez ujmy dole.

Podarilo sa a môžem začať poriadne tlačiť do pedálov bez toho, aby som stál na mieste. Vidím, že už bojujeme viac ako hodinu, tak si šupnem rýchlo ten gél čo veziem, podradím a za chvíľu som späť. Zatiaľ stúpame iba mierne, a tak myslím, že sa budeme striedať, ale keď vidím, že Lukáš ani Milan mi v háku nevydržia, idem proste ďalej. Podklad je krásne tvrdý, veď tu jazdí pomerne dosť áut a tatroviek čo vozia drevo. Kto si ale dobre pozrel profil, určite si všimol, že posledné cca 3 kilometre nie je žiadne vozenie po hrádzi, ale slušný kopec. Ceduľa „Magurka 3 km“ a začína miestne Alp d"Heuz . Samozrejme žartujem, ale sklon je miestami naozaj slušný, hlavne v niektorých úsekoch. Za chvíľu obieham kolegu (Boo Boo), ktorý sa kochá miestnou krajinou a postupne aj zopár ďalších z kratšieho variantu.



Len dúfam, že už nenabehnem do žiadnych závejov, keďže behu som mal na dnes tak akurát. Postupne pribúdajú znaky civilizácie, teda miestne chalúpky a keď idem okolo krásneho miestneho kostola, už viem, že chýba len kúsok. Vidím chatu, cieľovú pásku a keďže za mnou nikto nie je, robím to, čo som vždy chcel spraviť. Prejsť s bikom nad hlavou cez cieľ – ale mám na mysli ako víťaz . Dávam reč s ostatnými, medzi tým mi organizátor hneď berie bike a ide ho pekne odložiť. V chate už čakajú suché veci, teplo a dobrá atmosféra. Proste paráda a hlavne skvelo organizovaná, čo na mňa spravilo skutočne dojem.



Navyše, pri trati nechýbali ani dobre vybavení členovia horskej služby. Postupne sa trúsia ďalší a ďalší, no rozostupy sú poriadne. Predsa len, v tom snehu sa to hneď nadelí a navyše, ak to nejde, dokáže sa „morál“ rýchlo zlomiť. Nakoniec ale prídu všetci zdraví, vnútri sa podáva skvelá fazuľová, čaj, pivko a klobása. A čo je najdôležitejšie, panuje príjemná atmosféra, ktorú ešte umocňuje horské prostredie chaty. Ťažko si priať lepší záver ako rozoberanie zážitkov z trate pekne vyštípaní, v teple chaty a s kamarátmi. V rovnakom štýle prebieha aj vyhlásenie výsledkov, zvlášť je kategória klasických MTB a fatbikov. Mne trať nakoniec trvala cca 1:29 hod. No a samozrejme treba sa nejako dostať späť, takže, keď je po všetkom, postupne sa trúsime z chaty a dávame si naspäť cca 17 km dolinu. Ale, ťažko si predstaviť lepšie zakončenie tejto akcie...



Cyklonárez ako sa patrí

Čo dodať na záver? Takýto dobrý pocit z celého dňa som veru nečakal a myslím, že nehovorím len sa seba. Základom bolo skutočne výborné zabezpečenie, hlavne o pretekárov a ich bezpečnosť, plus všetko dôležité, na čo treba brať ohľad, keď niečo organizujete v zime. Rovnako prípadné behanie, mordovanie v snehu a občasné hromženie beriem ako súčasť takejto akcie, takže dúfam, že o rok sa tu opäť stretneme. Jednoducho, bol to zimný Cyklonárez ako sa patrí...



A mohli ste nás vidieť aj v správach



Výsledky si môžete pozrieť TU.
(Zdroje fotiek: Bicyklom po Slovensku, Pavel Ondrek)
report_problem Našiel si v texte chybu?

1. Zimný cyklonárez

calendar_today 14. 1. 2017
label XC preteky
place Partizánska Ľupča (Slovensko)

Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela
Komentáre
Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
Podobné články
Reportáž: Bikom po hrebeňoch Bielych Karpát – Cyklomaratón Horné Srnie 2025
Ako som obstála na MTB maratóne v Hornom Sŕní v krásnom prostredí Bielych Karpát? Ukážme si priebeh pretekov mojimi očami.
Moja cesta na dno síl - Salzkammergut Trophy 2025
Ciele boli dva. Skúsiť sa dostať pod 11-hodinovú hranicu na 200 km trati a spolu s Adamom vytvoriť trochu iný obsah, než na ktorý ste z našich reportáží zvyknutí. Podarilo sa?
Prespíš v aute a ideš na bedňu – Obr Drásal 2025
Niekedy vie aj 144 kilometrov s prevýšením 4200 metrov ubehnúť doslova ako voda. A ešte keď sa pridá skvelá „kempovačka“, je z toho hotový letný zážitok.
Výber z produktov
Prejsť do shopu
keyboard_arrow_up