Bunda - DAINESE ARIA LITE WINDBREAKER - alebo s logom diabla so svätožiarou

Mladý Lino chcel provokovať. V katolíckom Taliansku umiestnil do loga - diabla so svätožiarou. Spolu potom ovládli svet. Písal sa rok 1972. Pochopiteľne, vo Vatikáne nikdy žiadnu zákazku nezískal a do dnes mnoho ľudí siahne radšej po inej značke. Stále sú tu však milióny tých, ktorí chcú provokovať, zlostiť a vystúpiť z radu. To len tak na úvod, aby sme si ozrejmili, že v logu nie je líška .

Navzdory čertom i diablom, dvadsaťročný Lino Dainese sústredil svoju pozornosť na bezpečnosť. Ťažko tomu uveriť, ale v roku 1972 dokázali športové motocykle Ducati vytlačiť 250 km/h. Odtiaľ to bol k filmu s tmavým tunelom a svetlom na jeho konci už len krôčik. Tento sled udalostí sa od samého počiatku Dainese pokúšal narušiť hlavne u motorkárov. Už v roku 1974 všívali do motocyklových kombinéz elastické prvky pre vyšší komfort. O štyri roky neskôr vyrobili vôbec prvý chránič chrbtice, hneď potom kolenné chrániče – tzv. slidre. Už v roku 1992 rozšírili svoju kolekciu z motocyklovej aj na downhill, lyžovanie a snowboarding. 23 rokov po tomto kroku držím ich bundu, ktorej sa dnes povenujeme.

Poďte lietať

Tento podnadpis nie je žiadnym chytákom, extrémne tenká bunda je z rovnakého materiálu, aký sa používa pri výrobe padákov s hmotnosťou len 27 gramov na jeden meter štvorcový. Ak k tomu prirátame zipsy a pár lemov, dostaneme sa k číslu 100 gramov – presne toľko váži celá bunda.

Ruka v ruke s váhou ide spratnosť. Človek sa nemusí príliš snažiť ani premýšľať nad chmatmi a spôsobom balenia, jednoducho bundu pokrčíte koľko vládzete a výsledok sa vojde do dlane jednej ruky. Aj preto sa pri jazdení stala jednou z mojich najobľúbenejších vecí. Zatiaľ, čo ostatné druhy oblečenia sa pri cyklistike líšia materiálom aj strihom podľa toho, na aký druh jazdenia sú určené, táto bunda si našla stabilné miesto v mojom batohu ako pri XC tak výletoch s fullom a najnovšie aj fatbikom.


Nemá nič, čo by ju mohlo odsunúť z kategórie „extrémne ľahké“. Iba dve vrecká na páse, z nich ľavé slúži aj ako kapsička, do ktorej celú bundu ľahko natlačíte. Pružný lem na páse, rukávoch aj kapucni, stráži všetky „vchody“ tak, aby sa pod bundu nedostal vietor. Na moje prekvapenie, tento systém funguje aj na takej late ako som ja.

Vietor

Odolnosť voči vetru je hlavná devíza Arie, ktorú som preveril amatérskym testom v domácom „cyklolaboratóriu“. Test veľmi jednoduchý, ale zaujímavý. Do škatule som umiestnil anemometer – merač rýchlosti vetra. Na škatuľu som potom natiahol bundu a následne fúkal chladný vzduch fénom rýchlosťou 54 km/h. Kým pri dresoch takto vytvorený vietor prenikol cez látku až k pomyselnému telu jazdca, pri tejto bunde zostal vonku a vrtuľka anemometra sa ani nepohla. Nič sa nezmenilo ani pri pokuse o prefúknutie cez zips. Materiál má navyše DWR úpravu, teda proti premoknutiu. Nerobme si však ilúzie, v letnej búrke vás nezachráni, ale jesenné hmly či letné mrholenie udrží s prehľadom a dovedie vás domov, alebo do chaty bez nábehu na týždňovú PN.

Jazda

Všetky tabuľkové a číselné kecy sú nič oproti reálnym skúsenostiam. V tejto bunde jazdím približne od augusta, samozrejme, cez zimné mesiace mala pauzu. Oceňujem na nej hlavne nízku váhu, spratnosť a možnosť zbaliť ju do malých rozmerov bez použitia samostatného vrecúška, ktoré som pri bundách iných značiek vždy postrácal. Tenučký materiál je príjemný aj na dotyk a bundu si teda môžete „zabiť“ vo vetre, či máte krátky rukáv alebo viac vrstiev oblečenia. Nadmieru spokojný som s priedušnosťou, ktorá je pri lacných bundách hlavným kameňom úrazu, pretože „nedýchajú“ a po chvíľke šliapania je človek zaparený ako hliva v igelitovom vreci.


Nestáva sa často, aby predajca našiel na svojom produkte aj mínusy a tobôž nie, aby ich zverejnil v PR článku, ale držíme sa názoru, že vec, ktorá nemá mínusy, je propaganda. Tak je to aj pri bunde Dainese Aria Lite Windbreaker. Nech sa snažím akokoľvek, za celú dobu používania sa objavil jediný mínus akurát minulý týždeň. Ocenil by som malý suchý zips na golieri, ktorým by sa dala uchytiť kapucňa. Pri bočnom vetre mi stále plantala niekde po pravej strane krku, čo som potom vyriešil je "zakasaním" cez golier dnu do bundy.

Dainese Aria Lite Windbreaker

Suma sumárom

Keď to zhrniem do jedného odstavca, vidím to takto: na jazdenie počas pekných a teplých dní nájdete na trhu bundy podobne spratné a výrazne lacnejšie, to si nemusíme klamať. Ak ale stopy svojho biku vidíte v mlákach na hornej hranici lesa, v kosodrevine alebo hrebeňoch hôr zahalených v hmle, je fajn mať oblečenie, ktoré spĺňa svoju úlohu na 100%, a to Dainese Aria-Lite dokáže s prehľadom. Pri jazde v prírodnej šlamastike nespamujú vašu hlavu myšlienky - „kadiaľ mi to fúka, aká mi je kosa, koľko ešte budem suchý“, vďaka čomu sa môžete sústrediť na jediný cieľ – hľadanie ideálnej stopy. No a potom, tiež predsa chcete počas večernej diašou na stretnutí ochranárov vyzerať na fotografiách dobre, no nie

Celú ponuku Dainese si môžete pozrieť na dainese.sk.