Tip na výlet: Transylvánske traily - MTB dobrodružstvo v Rumunsku

Rumunsko ponúka krásne hrebene Karpát podobné tým slovenským, avšak bez množstva turistov a predovšetkým bez obmedzení pre horskú cyklistiku.

Horský systém Karpát je s rozlohou cez 200 000 km2 a s dĺžkou okolo 1400 km po Škandinávskych vrchoch druhé najrozľahlejšie pohorie v Európe. Rozprestiera sa na území až 8 štátov, a to Česka, Slovenska, Rakúska, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska. A hoci najvyššie pohorie - Vysoké Tatry - máme u nás, viac ako polovica Karpát a aj najviac pohorí nad 2000 m sa nachádza v Rumunsku.

Rumunsko je naozaj veľká a hornatá krajina, karpatský oblúk sem prichádza z Ukrajiny v podobe Východných Karpát, ktoré sa približne v strede krajiny stáčajú na západ ako Karpaty Južné, známe tiež ako Transylvánske Alpy. A hoci Transylvánia je pre mnohých viac známa ako sídlo Drakulu, práve tieto hory sú cieľom nášho putovania zo Slovenska. Nezabúdame horské bicykle a dúfame, že tu prežijeme parádny týždeň v karpatskej divočine.

Rumunsko je pre všetkých z nás - dokopy trojčlenné osadenstvo - jedna veľká neznáma. Hoci pre návštevu tejto krajiny stačí pár hodín na maďarskej diaľnici, ani jeden z nás ju ešte nenavštívil. Pri prieskume zaujímavej MTB lokality však obstála veľmi dobre. Nádherné fotografie z otvorených lúčnych a skalnatých hrebeňov Transylvánskych Álp a prakticky žiadne obmedzenia pre horskú cyklistiku z nej urobili náš tohtoročný cieľ.

Budú to určite iné Alpy, na aké sme zvyknutí z Rakúska či Talianska, kde je perfektná infraštruktúra, služby a mnoho turistov, ale nás láka práve tá väčšia nedotknutosť východného sveta. Chceme si zajazdiť terény, ktoré nejazdia tisícky či milióny bikerov, ale možno desiatky ročne. Nehľadáme vyjazdené chodníky, ale drsné horské prírodné terény. Pohoria, kde sa budeme môcť voľne pohybovať na horských bicykloch.

Prichádzame do horského mestečka Sinaia, južne od mesta Brašov. Sinaia sa nachádza v údolí, ktoré križuje Transylvánske Alpy zo severu na juh a je tak akoby vytesaná v ich hlavnom hrebeni. Tvorí preto ideálny basecamp pre naše expedície do okolitých pohorí. Na výber sa ich ponúka hneď niekoľko a my sa rozhodujeme prakticky na mieste. Ako to celé vypálilo, to si môžete pozrieť v nasledujúcom krátkom dokumente:

Baiului

Cez Sinaiu prechádza hlavná cesta z Brašova do hlavného mesta Rumunska Bukurešť. Leží vkliesnená medzi pohoriami Baiului a Bucegi - preto sú práve tieto dve karpatské pohoria naše prirodzené najbližšie ciele. Na začiatok si vyberáme Baiului na východ od Sinaie, keďže toto pohorie je nižšie a tiež kratšie a vyzerá tak pre nás ideálne na rozjazdenie.

Prvých 500 výškových si ešte užívame asfalt, tých druhých to už je ale riadna drina.

Skontrolujeme teda bicykle, či prežili včerajšiu cestu zo Slovenska, dofúkame kolesá, namažeme reťaze a bez väčších komplikácií vyrážame na sever do vedľajšieho mestečka Busteni. Tu už odbočujeme do lesa a čaká nás 10-kilometrový výšľap na hrebeň, ktorý je skoro o 1000 metrov vyššie.

Ticho v lese, kde rozmýšľame, koľko tu žije medveďov (aj keď Paľo má sprej vždy poruke), narúšajú len turisti, vyvážajúci sa hore na hrebeň na terénnych vozidlách. Očividne tu nejaké zákazy vjazdu nehrozia.

Záverečný strmý úsek lesom dá poriadne zabrať, ale po výstupe z neho sa nám už Baiului otvára a pred nami je krásny lúčny hrebeň, pripomínajúci naše Fatry. Horná polovica trasy s výhľadmi už ide ako po masle a my sa onedlho ocitáme na hrebeni. Míňame tu ďalšiu skupinu na štvorkolkách, ale na naše počudovanie tu práve inkasujú pokutu od miestnych ochranárov, a teda je jasné, že minimálne prejazd hrebeňa je tu predsa len na motorových vozidlách zakázaný.

Napchávame sa čučoriedkami a užívame si panorámu na všetky svetové strany. Predovšetkým pohorie Bucegi, planina so skalnými stenami oproti nám, pôsobí majestátne, to nás však ešte len čaká. Náš dnešný lúčny Baiului určite nestojí za zahodenie a pri pohľade naň sa už tešíme na prvú bikerskú hrebeňovku.


Najskôr sa ešte musíme vyštverať na vrch Baiul Mare (1895 m), kde sa nezaobídeme bez tlačenia bicyklov. Ide o najvyšší vrch tejto časti pohoria. Po pár hodinách šliapania do kopca sa už ale tešíme na prvý zjazd. A je to teda bomba. Pekný chodník len s trochou kamenia umožňuje nabrať poriadnu rýchlosť, lúky padajúce na obe strany zase dodávajú potrebný adrenalín.

Čaká nás ešte pár menších kopcov, ale inak je to naozaj pohodové vozenie a radosť z bicyklovania. Ešte na hrebeni máme aj prvé stretnutie s rumunskými psami a z diaľky radšej testujeme sprej na medvede. Zdatné a skúsené okoloidúce domáce turistky nám ale napokon ukážu ako na to a odplašia ich, keď sa oproti nim rozbehnú. Z hrebeňa následne schádzame strmým lesom a naše poldňové trápenie hore kopcom je odmenené zaslúženým párminútovým zjazdom.

Sumár trasy:

• dĺžka: 44 km
• prevýšenie: 1400 m
• najvyšší bod: 1895 m n. m.

Bucegi

Na druhý deň ráno balíme spacáky, karimatky a jedlo, nakladáme brašny na bicykle a vyrážame na náš prvý rumunský bikepacking. Nasledujúce dva dni strávime v pohorí Bucegi priamo nad nami. Možnosť vyviezť sa na hrebeň lanovkou hádžeme zodpovedne za hlavu. Prvých 500 výškových si ešte užívame asfalt, tých druhých to už je ale riadna drina.

Po letných kamenistých zjazdovkách väčšinu času tlačíme naložené biky kolmo hore. Dá to samo osebe zabrať, k tomu ešte pripeká slnko, nemáme však už na výber. Vo výške 1900 m n. m. nachádzame horskú cestu, ktorá traverzuje a my sa konečne po pár hodinách môžeme aj povoziť bez pedálovania.

Sme už tisíc výškových metrov nad Sinaiu, tu hore je veľká planina. Postupne obchádzame zopár hotelov a chát. Keďže tu ide cesta pre autá aj lanovky, na rumunské pomery je tu aj množstvo turistov. Pri záchytnom parkovisku sa osviežime a kupujeme vstupy do národného parku.

Postupujeme ďalej po horskej ceste, turisti sa pomaly vytrácajú, cesta sa mení na krásny singláč a na najvyšší vrch pohoria Omu (2507 m n. m.) sa dostávame už takmer sami. Záverečný úsek treba opäť potlačiť. Chata na vrchole je zatvorená a my sme sa trochu prerátali, keďže sme tu počítali s pivom, ale predovšetkým sme si tu chceli doplniť vodu. Budeme ňou musieť trochu šetriť.

Každopádne si užívame krásne slnečné počasie a parádne výhľady na všetky svetové strany, vyššie sa už na tomto výlete nedostaneme. Pred nami je aj druhý hrebeň, ktorým budeme pokračovať a pripadáme si ako niekde v Nízkych Tatrách – až na to, že legálne aj s bicyklami. A to čo nasleduje, to je jedna báseň.


Z vrcholu vedie ešte trochu kamenistý singláč, ale ten postupne prechádza na trávnatý hrebeň. Je neskorý večer a nám zapadá slnko. Zlatú hodinku si tak užívame vozením sa po krásnom hrebeňovom chodníku, ktorý máme len pre seba. Cyklohrebeňovka ako vyšitá.

Tie pocity radosti a slobody sú neskutočné a nič na tom nezmení ani fakt, že tesne pred naším cieľom musíme polhodinu bicykle pretláčať cez hustú kosodrevinu. S tým sme ale rátali, keďže sme o tomto úseku čítali. Cestu nám preráža obetavý Aďo, našťastie nám ale žiadny medveď do nej neskočil. Na zaujímavú kupolovitú útulňu v sedle Șaua Bătrâna (2159 m) prichádzame presne v čase, keď sa slnko stráca za horizontom. Máme ju - ako inak - len pre seba…


Ráno nás opäť víta vysmiaty Oskar. Ja si nenechám ujsť ani východ slnka na hrebeni. Široko-ďaleko nevidieť žiadneho človeka, ani dobytok či salašníckych psov. Ešte pár kilometrov sa vozíme pohodovo po hrebeni, potom strmo klesáme do sedla Șaua Strunga (1909 m n. m.).

Odtiaľto nás čaká krásny scénický zjazd po turistickom chodníku a parádnom horskom singli popod skalné útvary náhornej plošiny Bucegi. Je to dosť kamenisté aj technické, presne podľa môjho gusta. Celý zjazd má vyše 10 km a klesáme po ňom vyše 1000 metrov nižšie do doliny. Záver vedie hustým a strmým lesom, až napokon po 2 dňoch prichádzame do civilizácie, do dediny Șimon.

Nachádzame príjemnú záhradnú reštauráciu, dopĺňame živiny aj vodu. Pre návrat do Sinaie volíme severnú cestu okolo Bucegi. Je to ešte 70 km aj s premávkou, za ten zjazd to však stojí. Po asfalte nám našťastie čas aj kilometre ubiehajú rýchlejšie a aj jeden horský priechod nám po včerajšku ide akosi hladko. K ubytovaniu prichádzame už podvečer – užívame si zaslúžené pivko na terase a dnes aj posteľ. Dvojdňovka v Bucegi nemala jedinej chyby.

Sumár trasy:

• dĺžka: 105 km
• prevýšenie: 2650 m
• najvyšší bod: 2507 m n. m.

Iezer

Tretie a posledné karpatské pohorie, ktoré sa rozhodneme na našom MTB tripe po Rumunsku navštíviť, je Iezer. Tu opäť, vzhľadom na dva fakty, volíme dvojdňovku. Jedným je podľa fotiek parádna útulňa tesne pod hrebeňom, druhým je fakt, že sa musíme presunúť dve hodiny autom. Parkujeme pri chate Cabana Voina priamo v srdci pohoria, kúsok severne od mestečka Câmpulung.

Po obídení vodnej nádrže prechádzame priehradný múr a vchádzame do lesa. Ak sme v Baiului stretli nejakých tých zblúdilých turistov a v Bucegi bola miestami celkom plnka, tu sme dnes celý deň úplne sami. Cestou hore si pospevujeme, nech nám rýchlejšie prejde čas a odplašíme prípadných medveďov.

Sloboda pohybu bez zákazov, žiadna erózia pôdy z bicyklov či kolízne situácie s turistami.

Stúpanie je na rumunské pomery celkom príjemné a po nastúpaní prvých 600 výškových metrov sa relatívne rýchlo dostávame nad pásmo lesa. Iezer sa nám krásne otvorí a my vídime jeho nádherné hrebene. Dnes si pre zmenu pripadáme ako niekde v Západných Tatrách. S otvorenými výhľadmi sa šliape hore o čosi lepšie a my tak postupne odkrojíme z ďalšej tisícky výškových metrov, ktoré na nás ešte čakajú.

Čím sme vyššie, serpentíny pokrýva viac kameňov a skál, preto občas aj potlačíme bicykle. Na hlavný hrebeň sa dostávame vo výške asi 2300 m a rovno pred nami sa týči najvyššie pohorie Rumunska - Fagaraš. Peši si vybehneme na horu Iezeru Mic (2409 m), ktorú horská cesta obchádza. Odtiaľ je vidno aj krásne pokračovanie hrebeňa Iezeru s najvyšším vrchom Rosu (2469 m n. m.), ktorý na nás čaká zajtra.


My máme ale na dnes dobojované, slnko už zapadá a my si dáme po x-hodinovom stúpaní aj krátky technický kamenistý zjazdík k útulni Refugiul Iezer (2165 m n. m.). Krásna biela tehlová útulňa zapadá do prostredia a zdá sa, že dnes tu nebudeme sami. Okrem nás tu dnes zavítali dvaja miestni ochranári, ktorí cez deň niečo opravovali. Keď nás ponúkli pivom a dokonca nám večer aj navarili, neboli sme vôbec proti.

Potme sa k nim pridal aj ich tretí kamarát, ktorý prichádza na enduro motorke. Iný svet toto. Večer na horách tak trávime v skvelej partii a hoci je tam istá jazyková bariéra, všetko preberieme. Chalani nás upozorňujú, že zajtra sa má už doobeda pokaziť počasie, hrozia búrky a pokračovanie v hrebeňovke nám neodporúčajú, my však ešte nezúfame…


Napriek tomu, že sa rozhodneme skoro ráno si privstať, obloha je už zatiahnutá, vonku fúka a prší. Naše ideálne počasie v Rumunsku sa končí, nič predsa netrvá večne, posledné dni sme si užili na dvesto percent. Po raňajkách sa teda rozhodujeme pre zostup, pokračovanie v hrebeňovke Iezeru v daždi a bez viditeľnosti na miestach, ktoré nepoznáme, nemá zmysel. Hrebeň je exponovanejší a zjazd, na ktorý som sa osobne veľmi tešil a je vraj jeden z najlepších v Rumunsku, by sme si asi veľmi neužili…

Pobalíme teda spacáky, rozlúčime sa s chalanmi a biky najskôr vynesieme od útulne naspäť na hrebeň, je to necelých 200 výškových metrov. Na zjazd volíme strmší bočný hrebeň ako ten, ktorým sme včera stúpali. Vedie priamo k autu, aj tadiaľto vedie rozbitá horská cesta a miestami krásne single.

Chvíľu potom ešte bicyklujeme v hmle, následne sa kúsok nižšie roztiahne a síce v miernom daždi, ale užívame si posledné rumunské hrebeňové eldorádo. Toto mi bude chýbať! Oproti sebe cez dolinu ešte na chvíľu vidím lajnu, ktorou sme dnes mali zostupovať a zamrzí ma to, rozhodnutie ale bolo vzhľadom na okolnosti rozumné.

Cez les to už ide ako po masle, cesta je však hodne strmá a sme veľmi radi, že sme si ju nevybrali na výšľap, hodne by sme sa natlačili. Ešte skoro pred poludním tak prichádzame na parkovisko. Keďže dnes máme stále dosť času, cestu autom naspäť do Sinaie si aspoň okoreníme zastávkou na hrade Bran, jednou z hlavných pamiatok Transylvánie, ktorý je tiež známy ako Drakulov hrad.

Sumár trasy:

• dĺžka: 45 km
• prevýšenie: 1950 m
• najvyšší bod: 2355 m n. m.

Oplatí sa Rumunsko?

Po prechode troch rumunských pohorí sme si ešte na záver dopriali bikepark v Azuge, kúsok od Sinaie, opäť v pohorí Baiului, v ktorom sme začínali. Krásne naturálne trate začínali na lúčnom hrebeni a pokračovali lesom plným koreňov a kameňov. Taká malá ochutnávka toho, čo sme tu za týždeň jazdenia zažili. Akurát tá lanovka nám dnes dosť pomohla v prekonávaní výškových metrov. Aké teda boli Rumunsko a Transylvánia na horských bicykloch?

Boli plné krásnych karpatských hôr, podobných tým u nás. Bolo to ako bicyklovať u nás vo Fatrách či Tatrách. Sloboda pohybu bez zákazov, žiadna erózia pôdy z bicyklov či kolízne situácie s turistami. Cyklohrebeňovka ako vyšitá v každom jednom pohorí. Občasné tlačenie, miestami exponované, či skalnaté terény, ale asi najviac mi ale ostanú v pamäti práve tie trávnaté lúčne hrebene, ktoré sú pre Transylvánske Alpy také typické.

Tam sa to dá naozaj rýchlo pustiť a všade okolo vás sú nekonečné výhľady na podobné pohoria. A ďalšou výhodou oproti tradičným Alpám sú samozrejme miestne ceny a to, že máte hory takmer iba pre seba. My teda neľutujeme a ešte sa sem určite vrátime.


Na záver ešte prikladám mapku našich troch cykloprechodov na tomto odkaze.