Náročné stúpania a strmé zjazdy: pretekal som v Poľsku na Hard As Hell 2024

Poďte so mnou na trať desiateho ročníka pretekov v južnom Poľsku s názvom Hard As Hell – ťažké ako peklo, ktoré sa konali 7. septembra 2024.

Prišla jeseň, moja druhá cyklistická sezóna na cesťáku sa pomaly končí, plán 4600 km som mal takmer splnený (za každý rok života 100 km). Novoročné predsavzatie pre tento rok som si dal absolvovať okrem kilometrov aj 4 amatérske preteky. Mám za sebou tento rok Kysuce-Orava cez kopec, L'Etape Ride, Prešovský cyklomaratón a do splnenia predsavzatia mi jedny preteky chýbali.



Prehľadal som slovenské podujatia na jeseň, ale všetky boli ďaleko od môjho bydliska. Bývam na úplnom severe Slovenska, v západnej časti Tatier a veľmi sa mi nechce len kvôli pár hodinám na bicykli cestovať stovky kilometrov.

Sociálne siete mi roky ponúkajú rôzne preteky amatérov, a tak som už dávnejšie zaregistroval stránku tatracyclingevents.com a zbežne som sledoval ich aktivity. Väčšina ich akcií je v južnom Poľsku v oblasti poľských Tatier.

Oblasť medzi Novým Targom a Zakopaným je posiata úzkymi cestičkami s kvalitným asfaltom, každý rok sa v tejto oblasti koná jedna etapa Tour de Pologne. Mnohé trasy pretekov, ktoré usporiadateľ ponúka, absolvujem v priebehu roka v rámci bežných výjazdov. Už minulý rok ma zaujali ich posledné preteky v poľských Tatrách s názvom Tatra Road Race - Hard As Hell.


Chvíľu som nad tým uvažoval, ale videá a fotografie upršaného podujatia v roku 2022 ma veľmi nepresvedčili. Minulý rok som si dokonca upravil a nahral v GPX časť pretekov HARD a skúsil to prejsť počas bežného piatkového výjazdu. Tu som pochopil, aká je náročnosť podujatia, a tak som to pustil z hlavy.


Blížil sa môj štvrtý pretekársky víkend v rade. Na sobotu bol hlásený dážď, ale v stredu sa situácia zmenila a pravdepodobnosť pekného počasia bola vysoká. Moje meteorologické pochybnosti sa rozplynuli, a tak som začal zisťovať podrobnosti o pretekoch a registrácii.

Počas registrácie som si zbežne pozrel účastníkov a potešilo ma, že vidím v každej kategórii aj zopár Slovákov. Zistil som aj to, že tento rok sa koná jubilejný 10. ročník. S ohľadom na moje schopnosti som vedel, že nemám na výber s traťou a musím brať HARD.



Tatra road race ponúka tri rôzne trate:

• HARD - 50 km - 1390 m výškových - (350 pretekárov)
• AS - 83,5 km - 2260 m výškových - (310 pretekárov)
• HELL - 117,2 km - 3150 m výškových - (190 pretekárov)

Registrácia na preteky

Po úspešnej registrácii na raceresults.com som bol vyzvaný na zaplatenie registračného poplatku 250 zlotých prevodom na účet. Moja banka by prevod úspešne realizovala za poplatok 20 €, ale nebolo mi jasné, či sa prevod uskutoční do ukončenia registrácie.

Napísal som e-mail do biura zawodow a obratom mi prišla odpoveď o možnosti platiť aj hotovosťou v kancelárii pretekov. Ale mám sa vraj ponáhľať, pretože registrácia bude za chvíľu plná. Nebolo to ďaleko od môjho bydliska, tak som poplatok zaniesol osobne na hotel, kde sa mali konať preteky. Na budúci rok budem platbu riešiť osobne v kancelárii organizátora a podstatne skôr.

Deň pretekov - Ťažké ako peklo - X edition

Do štartu pretekov v meste Kościelisko to mám z domu po ceste asi 30 km. Očakával som zápchy v turistickej oblasti, tak som vyrazil s predstihom. Vedel som z myraceresults.com, že bude pretekať veľký počet účastníkov a z inštrukcií nebolo jasné, kde parkovať a či bude nejaká možnosť parkovať aj v mieste štartu.

Prišiel som do oblasti pretekov podľa navigácie a našiel som si celodenné parkovanie u jednej babky pri ceste za pár zlotých. Hodil som na seba prilbu a tretry a len tak v civile som prišiel na miesto registrácie v hoteli Rewita.

Registrácia prebehla rýchlo a bez zbytočností. Meno, priezvisko, „tu ma pan“ štartovacie číslo, „tu ma pan“ čip na samolepke, „tam dostane pan“ štartovací balíček - celé to prebehlo za 5 minút a mne ostávali 2 hodiny do štartu. Vrátil som sa k autu, nasýtil sa energy tyčinkami, doplnil bidony a obliekol sa. Nebolo najteplejšie a začali sa tvoriť tmavé oblaky. Nemal som zadný blatník ani oblečenie do dažďa, tak som si dal do kapsičky aspoň sáčok na mobil. Utešoval som sa, že ak by začalo pršať, tak sa aspoň neprehrejem v dlhých stúpaniach a nespáli ma slnko.

Štart

Každá trasa štartovala v inom čase. Začalo sa s kategóriou HELL o 10:30, o 10:40 nasledovala AS, ja som bol zaradený v HARD do sektora 3 so štartom o 11:00. Ženy štartovali vždy 3 minúty po mužoch.


V mieste štartu som mal dostatok času na prípravu, ale ako to býva, sústredil som sa na atmosféru pretekov a štartovné emócie vždy spôsobia, že na poslednú chvíľu zistím nejaký problém. Tentokrát nemám nahraté správne GPX (pustil som rok staré) - dúfal som teda, že sa nestratím a preteky budú riadené.

Chvíľku po 11.00 odštartovali sektor 1 + 2 a môj sektor 3 sa začal dávať pomaly do pohybu dole kopcom od hotela. Po dvoch zákrutách plných kvílenia bŕzd prišlo prvé stúpanie na Gubalowku. Ako je u mňa zlým zvykom, až po 500 metroch emotívneho začiatku zapínam nahrávanie na cyklopočítači a konečne vidím tepy, ktoré hneď stúpajú na maximum.

Nepoznal som trať, a tak som možno aj zbytočne šetril sily počas celých pretekov.

Pelotón sa od začiatku roztrhal a roztiahol na dĺžku a do šírky, mnohí výrazne spomalili a cesta miestami nebola dosť široká na obiehanie pomalých cyklistov. Na prvých 3 km sme nastúpali asi 234 m, už zo začiatku boli stúpania 15-20 %. Nasledovalo ďalších 6 km klesania. Nemal som naštudovanú trasu a GPS navigáciu som úplne vypol, tak som smerom dolu len plachtil opatrne a bezpečne podľa pokynov usporiadateľov. Niektorí, čo poznali trasu, si to rúbali dole kopcom rýchlosťami cez 70 km/h.

Môj jediný cieľ v pretekoch bol absolvovať ich a pritom nepadnúť. Sústredil som sa len na stúpania. Nasledovalo stúpanie Zoki 16-18 % a za ním ďalších miernych 6 km a 200 výškových – a zase klesanie, a zase stúpanie... Je zbytočné sa ďalej rozpisovať, celá trať bola z môjho pohľadu o opatrných prudkých zjazdoch a náročných stúpaniach.


Najkrajšie a najťažšie stúpanie bolo na Bachledovku (na 500 metroch prevýšenie 53 metrov), na konci ktorého nás čakalo občerstvenie a bidony s vodou. Cestou na vrchol ma už obiehali pretekári z kategórie HELL alebo AS, ktorí toto stúpanie mali absolvovať viackrát.


Pomaly som došiel do cieľovej časti, nepoznal som trať, a tak som možno aj zbytočne šetril sily počas celých pretekov. Jediný ukazovateľ počas jazdy bol pre mňa počet odjazdených kilometrov. V závere som sa dostal do známeho segmentu s výstupom na Gubalowku.

Po náročných klesaniach z Gubalowky ma čakal ešte posledný, asi 400-metrový úsek s 10 % priemerom smerom k hotelu Rewita. Cestu už lemovali diváci a rodinní príslušníci, ktorí poctivo povzbudzovali každého pretekára prechádzajúceho cieľovou páskou. V cieli som dostal krásnu medailu Hard As Hell.


Stánok s občerstvením ponúkal poľské horalky, melóny, sladené nápoje a čistú vodu. Spoza mantinelu som v cieli sledoval končiacich pretekárov. Všetkých 850 účastníkov z rôznych tratí prichádzalo v čase od 13:00 do 16:15 na jedno miesto pred hotelom.

Na stránke myraceresults.com boli online celkové výsledky a časy z jednotlivých segmentov. Moderátor informoval o prvých pretekároch z trate HELL. Pozrel som si prvých troch a začal som mať pocit, že toto je môj koniec pretekov. Bol som tam sám a zacítil som veľkú únavu a nudu.

Nepočkal som ďalšie dve hodiny na pódiové vyhlásenia víťazov a pobral som sa k autu. Nechcelo sa mi ísť domov, lebo lákadlom pre mňa bola tombola s prvou cenou pre všetkých účastníkov a to bicykel Trek Madone SL 6 Gen. 8 so šancou na výhru asi 1 ku 850.

Splnené ciele roku 2024

Poslednými pretekmi som naplnil svoje novoročné predsavzatie pre rok 2024. Po nahratí záznamu na Stravu ma potešilo upozornenie na splnený ročný cieľ 4600 km a získanie 17 PR, prakticky v každom stúpaní som mal svoj najlepší čas.


Ostáva už len dojazdiť sezónu a na konci roka si dať nové predsavzatie 4700 km + 5 pretekov. Určite si zaradím do kalendára dvojo pretekov z produkcie tatracyclingevents.com.

Pár riadkov na záver

Všetko dopadlo nad moje očakávania, organizácia bola perfektná, cesta zabezpečená. Miestami sa na cestu dostalo vozidlo v protismere, ale severná časť Tatier je členitá a nedá sa zabezpečiť každá bočná cesta. Vodiči ohľaduplne parkovali na krajniciach a nemal som pocit ohrozenia.

Na kľúčových križovatkách bola polícia alebo hasiči, takže nebolo potrebné GPS alebo navigácia. Cestu lemovali fotografi, na facebookovú stránku následne nahrali množstvo fotiek. Musel som sa prelúskať tisíckami krásnych fotiek, aby som našiel všetky svoje, ktorých stiahnutie bolo k dispozícii zadarmo.


Poľské cesty sú omnoho lepšie ako naše, iba sem-tam sa našiel kúsok starého popraskaného asfaltu. Zopár zjazdov malo na konci odvodňovací kanál s oceľovou mriežkou, to bolo asi najnebezpečnejšie na celých pretekoch - prejazd správnou rýchlosťou bol ale bezproblémový.


Ostáva mi len skonštatovať, že sa teším na ďalší ročník pretekov Hard As Hell.

Výsledky Hard As Hell nájdete na tomto odkaze. Informácie nájdete aj na facebookovej stránke usporiadateľa.