Rozhovor: Lukáš Hrošovský – šport je liek na všetko

Život si treba vážiť a sebaľútosť nikomu nepomôže – toto je odkaz, ktorý Lukáš napriek svojej vážnej chorobe posiela nám všetkým.

Lukáš Hrošovský má 25 rokov. Študuje na vysokej škole druhý ročník magisterského štúdia. Jeho vysokoškolský život však nie je vôbec obyčajný. V apríli 2024 mu diagnostikovali chorobu s názvom Friedreichova ataxia. V súčasnosti je na invalidnom vozíku, ale jeho snom je znovu raz sadnúť na bicykel.

Lukáš, tvojím snom je sadnúť si znovu raz na bicykel a robíš pre to všetko. Intenzívne cvičíš, venuješ sa rehabilitaciám. Šport ti pomáha spomaliť postup choroby a pomáha ti aj psychicky. Športoval si od malička?
Bol som hravé dieťa. Ochorel som, keď som mal štrnásť rokov, no môj pohľad na šport to nezmenilo. Naopak, získal som ešte väčšie presvedčenie, že šport je dôležitý pre každého. Ako deti sme hrávali futbal na ulici, ale aj pri škole na ihrisku. Najviac ma vždy bavil bicykel. Môj otec bol v mladosti cyklista, chodil na preteky, ale to bolo ešte do roku 1989. Zrejme to je dôvod, prečo som mal bicykel vždy najradšej.


Vzhľadom na tvoju chorobu je pre teba nemožné jazdiť na klasickom bicykli, ale skvelým riešením pre teba by bol handbike?

Každý si nesie svoj kríž a je iba na nás, či padneme a zostaneme ležať, alebo si ho ponesieme ďalej.

Hlavný príznak ochorenia je poškodenie motoriky a zhoršenie koordinácie. Preto sa pohybujem na väčšie vzdialenosti na vozíku, po fitku s palicou a druhou rukou sa držím kamaráta, no a po dome s chodítkom. Čiže silu mám, ale koordináciu nie, takže vyzerám ako opitý. Preto potrebujem tento špeciálny handbike, kde sa pedáluje nohami, ale je to trojkolka. Jeho cena je s batériou 8 400 € a bez batérie 4 000 €.


Časť podpory si dostal aj cez Verejnú zbierku APPA s názvom Pomoc je poslanie. Ako sa vďaka tomu tvoj sen priblížil k úspešnému cieľu?
APPA ma zaradila do svojej appky, kde sa vyzbieral plný počet, čo bolo 40 000 000 kcal za 30 dní. To je 2 000 € a na Novodubnickom maratóne, aj vďaka MTBIKERu, ľudia prispeli okolo 300 €, za čo som veľmi vďačný.

Máš okolo seba aj nejakú športovo založenú komunitu, alebo priateľov, ktorí s tebou vyrazia na cesty?
Kamarátov s láskou k športu mám mnoho, ale väčšina sú „gym rats“ alebo futbalisti, no určite sa nájde aj niekto, kto so mnou sadne na bicykel.

Málokto asi pozná bližšie tvoju diagnózu. Ako sa prejavuje a ako obmedzuje tvoj život?
Friedreichova ataxia je choroba, pri ktorej ubúda proteín, ktorý chráni nervové bunky, tým pádom sa poškodzujú. Tiež sa pridruží skandovaná reč, nystagmus, kardiovaskulárne problémy a priemerne sa ľudia s touto diagnózou dožívajú 37 rokov. Ja pevne verím, že je to minulosť, pretože tento rok bol schválený liek Omaveloxolone, ku ktorému žiaľ ešte nemám prístup. Jeho cena je 300 000 € ročne a poisťovňa ho zatiaľ neprepláca - užíva sa však denne po zbytok života. To je aj dôvod mojej žiadosti o podporu, pretože liečba je extrémne nákladná.

Ako vyzerá tvoj bežný deň, tvoja každodenná rutina?
Môj deň vyzerá tak, že ráno vstanem o 6:00, dám si raňajky, ktoré obsahujú mnoho bielkovín, nasleduje sprcha a o 7:30 sadám k PC. Pracujem formou home office pre medzinárodnú spoločnosť. Po práci ideme s kamošmi cvičiť, po fitku na chvíľku von, potom si niečo čítam, alebo sa učím a idem spať.

Napriek chorobe je úžasné sledovať, ako ťa to nezlomilo a chceš žiť plnohodnotný život. Čo by si odkázal ľuďom, ktorí majú nejaké zdravotné ťažkosti a nevedia nájsť zmysel života? Kde ty osobne hľadáš motiváciu?
Život si treba vážiť. Každý si nesie svoj kríž a je iba na nás, či padneme a zostaneme ležať, alebo si ho ponesieme ďalej. A ľútosť nikomu nepomôže. Človek musí byť na seba tvrdý a ísť aj cez bolesť. Ja veľa čítam, takže motivácia je aj z kníh, ale som aj strelec, čiže optimista a extrovert. Som človek spoločenský a potrebujem prítomnosť ľudí a dobrú náladu, takže nemám v povahe sa utápať v myšlienkach, smútiť a ľutovať sa. A keď sa cítim zle, po cvičení je to vždy lepšie. Šport je liek na všetko.


Čo plánuješ robiť po skončení školy?
Vzhľadom k tomu, že študujem externe popri práci, tak po ukončení magisterského štúdia budem ešte možno pokračovať a možno raz aj vyučovať, to naozaj neviem.

Ďakujeme Lukášovi za rozhovor a želáme mu, aby sme ho už čoskoro videli jazdiť na jeho novom handbiku. Veríme, že vďaka svojmu životnému optimizmu sa jeho zdravotný stav stabilizuje, alebo rovno zlepší.

Ak mu chcete pomôcť aj vy, viete tak spraviť príspevkom na tento transparentný účet: SK64 0200 0000 0048 7281 7657.