340 km okolo Tatier so začínajúcim cestným cyklistom

Dá sa zvládnuť 340 km na bicykli po polroku v cestnej cyklistike? Alebo je takáto „výzva“ čistým šialenstvom?

Sezóna 2024 je pre mňa sezónou poriadnych výziev. Ani do tejto som sa však nepustil sám – namočil som do nej aj Tomáša (alebo, lepšie povedané, namočil sa on sám). Hoci už dosť dlho jazdí enduro, cesta mu zachutila iba začiatkom tohto roka. Faster Than a Train, triatlon - toto všetko je vcelku fajn. No ako sa popasuje s takouto porciou kilometrov a ja s ním? Čítajte a sledujte ďalej.

Ísť okolo komplet celých Tatier? Neblázni!

Hneď na začiatok prezradím, že toto nebola moja úplne prvá jazda okolo najmenších svetových veľhôr. Premiéru som absolvoval už tri roky vzad v rámci mojej „výzvy“ Okolo slovenských regiónov. A v komentároch prišlo, čo nevyhnutne prísť muselo: „A Nízke Tatry ste kde nechali?“ Natiahnuť trasu na vyše 300 km mi vtedy prišlo ako absolútny úlet. Lenže časy sa menia a Race through Slovakia ma presvedčilo, že zvládnuť 300 km na jeden záťah je ešte stále v silách hobby cyklistu. Ako však na tom bude hobby cyklista, ktorý na cestnom bicykli jazdí len polroka?

Dávajte si pozor na to, čo si prajete. Môže sa to splniť

Zopár dní po Race through Slovakia sa v Bratislave konala jedna z našich komunitných jázd. Drvivú väčšinu som prekecal s Tomášom, koniec koncov, tempo bolo také príjemne výletné. Asi to tak pociťoval aj on, lebo mi ku koncu vraví: „Počuj, niekedy by sme mali vymyslieť nejakú poriadnu výzvu, nie sa len takto vyvážať v skupinke.“ Takže, keď po niekoľkých týždňoch začal tento výjazd naberať reálne kontúry, Tomáš bol prvý, komu som volal. Zatiaľ nie som taký „king“, aby som niečo takéto odtiahol sám. Možno jedného dňa.


V istom momente tejto sezóny som sa začal usmievať popod fúz, že sa vždy namočím do nejakého projektu bez toho, aby som si čo i len trošku uvedomil jeho fyzický rozmer. V tomto duchu sa niesli moje prvé preteky, kde sme si nakladali stovky kilometrov a tisíce výškových každý deň. Rovnako tak aj Dolomity so zwAROm, kde sme si nakladali stovky kilometrov a tisíce výškových každý deň. A nejak takto mal vyzerať aj tento výjazd. Myslím, že večer pred štartom si aj Tomáš začal uvedomovať, že „tady přestává veškerá legrace“, ako bol povedal starý Šebek. No vycúvať sa už len tak ľahko nedalo.

Boľavý zadok nemusí byť najväčší problém

Ak by ste sa na takéto (alebo iné, 340-kilometrové) dobrodružstvo vychystali, prikladám pár tipov, ktoré možno pomôžu:

• Odskúšané a kvalitné nohavice sú základ. Ja som opäť stavil na Sportful SuperGiara a nesklamali. Okrem neskutočne pohodlnej vložky vždy ocením tých pár vreciek navyše.
• Je lepšie štartovať za tmy, než končiť za tmy. Ak dokážete takúto trasu prejsť s priemerkou okolo 30 km/h, asi sa vás to nebude týkať. Ak málo stojíte a fotíte, takisto. No aj počas najdlhších letných dní sa tej tme asi nevyhnete a je lepšie ju absolvovať ešte čerstvý, než neskôr zničený.
• Buďte pripravení na každý scenár. Napríklad aj na to, že po 10 km náhle začnete strácať tlak v prednom kolese. To moje to po dohustení, našťastie, vydržalo až do konca.
• Nezabudnite na pravidelnú hydratáciu. My sme do seba liali hektolitre vody a nealko pivko na Donovaloch tiež dobre padlo.

• Odporúčam do malej tubičky preliať trochu opaľovacieho krému a pravidelne sa natierať. Nám slnko pálilo skutočne poriadne. Ostatne, dokazujú to aj moje hodinky, ktoré sa pri 16 hodinách aktivity a najpresnejšej GPS aj zásluhou soláru vybili len o asi 20 %.
• Nezabudnite si rukavice! Tomáš určite potvrdí, že bez nich to ide sťažka.
• Vzhľadom na hustotu premávky na Donovaloch je lepšie tento okruh absolvovať skôr cez víkend.
• Pravidelný príjem sacharidov je takisto kľúčom k úspechu. Dlhodobo mám overené, že pokým do seba lejem ionťák a mám plné bruško, žiadna trasa nie je dostatočne ťažká.
• Z2 bude váš najväčší kamarát. Inak si už v polovici budete želať, aby ste mali k dispozícii vlak. Alebo aspoň mrzutého medveďa, ktorý ukončí vaše trápenie.
• Nezabudnite si to užiť! Každý zjazd, každý pohľad na Tatry, čistý vzduch (ak práve nie ste v Zakopanom, alebo v Ružomberku).

Ak budete chcieť túto trasu absolvovať tak ako my, pripravte sa na 340 km a takmer 4000 výškových metrov. Už teraz môžem prezradiť, že neostalo len pri tejto výzve. Ako sa Tomáš zastrájal, tak aj urobil a prekonávať som sa musel aj ja. No o tom až nabudúce.