Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB maratón – kríza na konci sezóny

Očakával som, že na pôvodne poslednom maratóne v sezóne budem v najlepšej kondícii. Napokon to vyzeralo úplne opačne.

Osobne som si myslel, že toto bude môj posledný maratón sezóny. Avšak nakoľko – a aj našťastie – sa kvôli zlému počasiu presunul Škoda Stupava MTB maratón, tak to bol pre mňa opäť rozbeh. Za presunutie Stupavy som rád, aj keď som už bol psychicky pripravený plaviť sa, nie bicyklovať. Pre bezpečnosť všetkých to bol ale správny krok.

Únava po sezóne?

Víkend pred maratónom sme boli v sobotu s kamošom jazdiť v okolí Žiliny a prešli si klasiku ako Chatu pod Suchým, Polom a Straník. Keďže kamoš je na tom výkonovo podstatne lepšie ako ja, donútilo ma to ísť trošku vyššie tempo, nech sa toľko nenudí. V nedeľu som zavítal do Banskej Štiavnice a hoci som cítil únavu zo soboty, tak asi po hodine jazdy som sa tak rozbehol, že tie miestne strmé kopčeky ma doslova bavilo letieť hore. Preto som očakával, že aj na maratóne sa mi pôjde viac než slušne.

Meniť niečo tesne pred pretekmi je vždy risk, ale inokedy nebol čas.

Cez týždeň zvyknem raz po práci vybehnúť na cesťák a inak tomu nebolo ani teraz, ale už tu som cítil väčšiu únavu. Viac stresu počas dňa v práci a menej spánku sa na tele takmer okamžite podpisujú. Maratón v Bratislave je tradične v nedeľu, čo znamená voľnú sobotu.


A voľný pekný deň je pre mňa deň na bike. Preto som si dal ľahší výjazd na ceste opäť zo Žiliny cez Domanižu, Rajecké Teplice a späť. Taká ľahšia miestna klasika, ale stále to bolo 116 km. Nakoľko na maratóny nechodím vyhrávať, nemusím do detailu riešiť dokonalú regeneráciu a pripravenosť. Zároveň chcem byť plný síl, aby mi Garmin ráno ukázal plné baterky. Taký môj začarovaný kruh. ☺

Premiéra na maratónskej trase

Bratislavský maratón som prvýkrát absolvoval v roku 2022 na strednej trati, minulý rok som bol v tom čase na dovolenke, ale od roku 2023 si vyberám prevažne tie najdlhšie trate. Táto maratónska trať mala parametre 80 km s prevýšením 2 000 m. Nasledovala polmaratónska s 52 km a prevýšením 1 200 m a štvrťmaratónska - 22 km a prevýšenie 500 m.

Štart mojej trate bol o 10:00 hod. Z domu to mám približne 40 minút autom, takže som sa nemusel skoro ráno plašiť. Zázemie je v bratislavskej mestskej časti Rača, konkrétne v Amfiteáteri v Knižkovej doline. S parkovaním je to tu vždy tak, že prví si uchmatnú miesto na parkoviskách a oneskorenci potom hľadajú miesto kade-tade popri ceste. Vždy sa ale všetci zmestíme. Ešte pred štartom sa idem rozjazdiť do doliny a zajazdiť nové predné platničky. Meniť niečo tesne pred pretekmi je vždy risk, ale inokedy nebol čas.

Oblečenie bude kľúčové

Záver leta, kým prišli katastrofické dažde, bol celkom horúci a suchý. Potom sa síce ešte oteplilo, ale zrovna babie leto si zatiaľ dáva načas. Predpoveď hlásila maximum 15-16 °C a silný vietor. To v preklade znamená, že na hrebeni bude okolo 10 °C. Zvoliť si vhodné oblečenie je doslova alchýmia.

Viem, že pôjdem niečo medzi 4 až 5 hodinami. Síce budem vo vysokej záťaži, ale trať je rýchla a veľa budeme v tieni so studeným vetrom. Keby som mal na sebe vyslovene krátke letné veci, tak po dvoch hodinách mi to už komfortné nebude, dlhé sú zase príliš.

Ale moderná doba prináša moderné riešenia a už druhú sezónu využívam krátke zateplené kraťasy, dokonca s vreckami. Pre mňa úplný gamechanger. Konkrétne Castelli Unlimited Thermal. K tomu krátky teplý dres Castelli Pro Thermal Mid SS, tenšie návleky na ruky a nohy a v zálohe ešte vesta. Hurá do boja, ale až taký boj som nechcel, aby to bol...

Do boja, alebo aj nie...

Na štarte nás je okolo 70 bikerov. Keď sa tak ohliadnem, väčšina má čisto krátke gate. Áno, nohy sa vydržať dajú, ale niektorí majú vyslovene aj krátke letné dresy. Tak aj medzi bikermi sú očividne otužilci.

3, 2, 1, štart. Klasický začiatok, úvodný kopček všetci na plný kotol, držím sa približne v polovici, tepy strieľajú na 175 úderov, watty okolo 350. Zrazu je aj teplo. Čaká nás stúpanie na najfrekventovanejšie cyklistické miesto v Karpatoch – Biely Kríž.

Tu sa bude odpájať najkratšia trať, my pokračujeme a hneď prvý bufet. Po asi 8 km celkom skoro, ale tak aspoň si uchmatnem pohár vody a pokračujeme červenou. Pred Jurským jazerom nepozerám na šípky a len vidím, ako iný biker na výjazde ide rovno a skoro aj ja. Hlavne, že som sa rozbehol do zjazdu, aby mi vzápätí kričali chalani za mnou, že vpravo. Platničky som zajazdil dobre, a tak hneď stojím, točím to a letím za nimi.


Tu prichádza pre mňa asi najnudnejšia časť, keď sa presúvame zvážnicou smerom k Pezinku. Nie je to ani príliš strmé, ani príliš rovné. 16 km pre mňa nekonečnej cesty, do toho cítim studený vietor a ja stále obdivujem chalanov, ktorí majú krátke-krátke. A to som typ, ktorý naozaj dokáže dobre znášať zimu. Teplota bola podľa očakávaní okolo 9 °C. Moje kombo vyzerá byť ako úplne dokonalá voľba.

Pri zjazde do Pezinka nás čaká taký menší singláč a zjazd medzi vinicami. Predbieham bikera predo mnou, ale mňa dobieha iný jazdec. Na toto nie som príliš zvyknutý, nakoľko si tie zjazdy dokážem naozaj pustiť a tak si to ospravedlňujem tým, že to bude mať určite najazdené, pričom ja idem prvýkrát na oči. Kde je realita, nechcem radšej vedieť a tak sa ho nič nepýtam, len ho pustím.

Už sa to skončí?

Sme dole, takže ideme hore na Pezinskú Babu. Úvod strmý, potom miernejšie, ale stále musíme nastúpať približne 400 m a čaká nás asi 7,5 km. Chalana, čo ma predbehol, sa ale snažím držať. Darí sa mi to, ale len do dvoch tretín stúpania. Nejde sa mi príliš dobre a potom zrejme odbrzdí ručnú a zmizne mi. A tak som sám... No nič, aspoň si na chvíľu užijem pohľad na hrebeň Karpát, v pozadí s vyhliadkou Veľká Homoľa. Jesenné farby nás tu ale ešte len čakajú.

Konečne jazdenie, čo si užívam a stále predbieham bikerov a bikerky zo strednej trate.

Už som skoro hore a teším sa, ale pri chate Korenný vrch sa to zvrhne ešte strmšie hore. Už mi aj stačí a pritom viem, že to najhoršie ešte len príde. Tu som tiež čakal bufet, lenže kde nič, tu nič. Urobil som totiž chybu, že som si nepozrel, na akých kilometroch sú umiestnené bufety.


Nie že by som potreboval vodu, v tej zime jej človek až toľko nepije. Skôr som ten bufet potreboval ako morálnu podporu. To, čo malo prísť, bola strmina na Konské hlavy, kde sklon atakuje 22 %. Je to taký miestny vrch, kde sú umiestnené našťastie len atrapy konských hláv. 32-zubový prevodník je akurát a vydriapal som sa hore v sedle.

Odtiaľto ešte zopár výškových a dostávam sa na Tri kamenné kopce. Zbadám bufet, hurá. Zároveň sa tu zoskupilo hneď niekoľko bikerov a pochopil som, že tu sa pripojila stredná trať, ktorá mala štart polhodinu po nás a odpojila sa kúsok pred klesaním do Pezinka.

Doplním energiu ovocím, troškou čokolády a dupem ďalej. Viem, že to bude teraz také egoistické, ale pocit, keď zrazu obiehate výrazne pomalších bikerov, hoci úplne z inej trasy, je po takej osobnej kríze naozaj dobrým nakopnutím.

Morálne nakopnutie

Tento hrebeň poznám a trať pokračuje na vrch Somár. Tesne pod ním nás čaká taká malá strmá výzva. Niektorí tlačia a tak ich trošku povzbudím, aby som mal stopu. Na Somárovi som bol niekoľkokrát a tak presne viem, kde treba pridať, kde sa dá oprieť a ako zvoliť stopu. Okrem jedného výšľapu, kde je mimochodom na jar záplava medvedím cesnakom, ide cesta len dolu. Konečne jazdenie, čo si užívam a stále predbieham bikerov a bikerky zo strednej trate.

O chvíľu nás opäť čaká stúpanie smerom na Biely kríž, kde-tu je miestami aj kúsok asfaltu. Pri jazere, kde som nedávno skúšal brzdy, sa ale zvrtneme smerom na Strminu. Napojíme sa kúsok pod Bielym krížom, kde je posledný bufet. Celé preteky som odjazdil na dvoch fľašiach. Jedna s vodou a v druhej SIS Beta Fuel, s vodou na bufetoch mi to teraz stačilo.


Cesta nás zavedie k Malému Slavínu, odkiaľ sa začína asi najznámejší singel v Karpatoch - Cerová dráha. My si ho ale vôbec neužijeme, čo je škoda. Pri Slive ale okúsime kúsok Krasňaňského trailu, žiaľ, tu skôr smerom hore. Pred ním sa stredná trať opäť odpojila. Ja som tu dobehol chalana z dlhej trate.

Pokračujem po ceste SNP, ktorá nás zavedie k môjmu obľúbenému Päťbojárovi smerom na Kamzík – a v tom správnom smere, čo znamená klesanie. Je to rýchle a veľmi hravé jazdenie, hoci miestami fúka studený vietor rovno do tváre. Päťbojár ale obsahuje zákruty, za ktoré nie je vidieť a v rýchlosti sa mi neraz stane, že ako naschvál sa tam vynoria ľudia na nedeľnom výjazde.

Motanie sa pred cieľom

Pokračujeme znova po Krasňanskom, on je celkom dlhý a v našom smere tvorí viac stúpanie ako zjazd. Dlho som tu nebol a aspoň sa mi vynárali spomienky. V tých spomienkach to bola ale väčšia radosť a zábava ako dnes. Po tých všetkých kilometroch mám už toho dosť a rád by som sa dostal do cieľa, ale my sa tu stále motáme po Karpatoch hore-dolu. Sila už naozaj dochádza.


Chalan, ktorého som nedávno predbehol, ma dobieha tesne pred posledným rýchlym singlom, ktorý nás doslova vyhodí do cieľovej rovinky a tak ho nechávam už pred sebou. Cieľ pretínam s časom 4 hodiny a 15 minút na celkovom 36. mieste a 18. v kategórii. Na víťaza strácam viac ako hodinu, s čím nie som úplne spokojný. NP som mal na úrovni 265 W a priemerný tep 156 úderov. Pocitovo to bol jeden z tých horších maratónov. Ale aj také sú dni, nedá sa ísť vždy na plný plyn.

Zhodnotenie

Čo bolo ale naozaj výborné, tak to boli podmienky. Hoci sa našlo zopár blatových úsekov, dali sa celkom elegantne obísť. A tie dlhotrvajúce suchá zabezpečili, že pôdu nepremočili ani naozaj silné dažde a to dokonca pršalo ešte deň pred pretekmi. K blatovým a mokrým maratónom, ktorých som si tohto roku užil až-až, sa to ani len nepriblížilo.

Tak isto sa mi páčila trať, ktorá je rýchla, hoci neobsahuje vyslovene ťažké úseky, ale rozhodne má čo ponúknuť. Na to, že sa tu u nás v Karpatoch konajú za rok až 3 maratóny, každý je o niečom inom a každý nás prevedie odlišnými zákutiami.

Ten posledný, Škoda Stupava MTB maratón, ktorý nás čaká už 12. októbra, dopadne, dúfam, lepšie.


Občerstvenie v cieli bolo zabezpečené formou radlerov a bagiet alebo sendvičov, prípadne balených pyré. Nenadchne, ale neurazí. K dispozícii bola aj wapka, ktorú som ale nepotreboval využiť. Značenie bolo dostatočné. Rozhodne by som zapracoval na väčšej informovanosti ľudí v okolí lesoparku. Aspoň informáciou, že v daný deň tu prebiehajú cyklistické preteky. Predsa len, obehnúť občas starších cyklistov alebo turistov v plnom tempe nie je príjemné ani pre nich.


S kamošmi sme potom oddychovali na lavičkách a keď na nás svietili teplé lúče slnka, to bolo naozaj príjemné. Postupne, ako sa schovávali, sme sa aj my po nich posúvali a čakali na výsledky. Ja som stále obdivoval chalanov, čo aj po dojazde v cieli boli v krátkom. Na tombolu som ale nečakal a išiel sa ešte previezť do centra mesta na zmrzlinu, tá mi chutí aj v zime.


Víťazom dlhej trasy sa teda stal Martin Kostelničák s časom 3 hodiny a 12 minút. Boli tu aj dve ženy a vyhrala Bianka Babačová z tímu WLRM cc s časom 4 hodiny a 25 minút. Deniska bola žiaľ kvôli technickým problémom DNF.

Na strednej trase bolo takmer trikrát viac cyklistov a cyklistiek. Vyhral Martin Hutta s časom 2 hodiny a 8 minút. Zo žien tu bolo tiež väčšie zastúpenie a vyhrala Nemka Susanne Cully s časom 2 hodiny a 52 minút. Kompletné výsledky aj z ostatných tratí sú tradične na stránke Sportsoftiming.