Reportáž: Dramatické podmienky a ešte dramatickejší finiš majstrovstiev Slovenska v endure 2024

Premenlivé podmienky zmenili najťažšiu trasu majstrovstiev na lotériu. Na konci však rozhodovali desatiny sekúnd.

Koncom minulého roka som mal veľkú obavu o budúcnosť slovenského endura. No nakoniec sa tento rok podarilo pripraviť 6-kolovú sériu, ktorá kombinuje kolá Hornonitrianskej Enduro Série s pretekmi Slovenského pohára. Najťažšie preteky nás čakali práve cez víkend 27. - 28. 7. v dobre známej lokalite OKO TRAILS v Žiline.

Podujatie s parametrami, ktoré sme tu už dlho nemali, podobné kolám svetového pohára – bola to výzva, ako sa patrí. Občasné búrky premenili nedeľné preteky na test všetkých zručností a psychickej odolnosti. O titule majstra Slovenska rozhodol na konci rozdiel len 0,3 sekundy, čo je najtesnejší rozdiel, aký sme tu u nás mali. Poďme sa pozrieť, ako sa to stalo.

Žilina OKO TRAILS

Kombinované 2. kolo Hornonitrianskej Enduro Série s 3. kolom Slovenského pohára v endure sa konalo azda v najlepšej lokalite, v akej sa preteky formátu majstrovstiev Slovenska mohli konať – tou boli už spomínané OKO TRAILS v Žiline, pod záštitou projektu OKOEWERYWHERE. Tieto traily boli účelovo vybudované tak, aby čo najviac kopírovali formát a typ tratí na svetovom pohári. A to môžem potvrdiť. Svojou náročnosťou, ale aj mixom rôznych typov terénov a prekážok, sú tieto traily naozaj jedným z najlepších miest, ktoré na Slovensku máme.

Nachádzajú sa tu vybudované flow traily s nekonečným počtom klopeniek, prírodné traily bez zásahu ľudskej ruky, ale aj kombinované traily s miernymi zásahmi, ktoré sú vyjazdené na betón. To je presne to, čo by ste jazdili, ak by ste išli na svetový pohár. Dvaja hlavní budovatelia majú s pretekaním na svetovom pohári veľké skúsenosti. Mišo Kolář a Maťo Knapec o svetových tratiach vedia veľa.


Celkovo sa tu nachádza 8 trailov aj s rôznymi odbočkami.

Tmavé mračná sa valili ponad štartovací oblúk a na radare bol zreteľný pás rýchlo pohybujúceho sa, intenzívneho dažďa.

A predstavte si, v rámci MSR sme si zapretekali na všetkých z nich. Znamenalo to, že sa rôzne traily vhodne skombinovali, aby tak vytvorili dlhočizné trate – najdlhšia mala v pretekovom tempe cez 5 a pol minúty. To je dosť slušné. Odvrátenou stránkou lokality bolo to, že sme museli výstupový trail absolvovať šesťkrát každý deň. Priznám sa, v blízkej dobe sa tu nechystám ísť... O tomto výšľape sa mi aj sníva.

Ak by ste chceli prispieť na chod týchto trailov a pomôcť tak k rozvoju udržiavaných a náročných trailov na Slovensku, neváhajte tak spraviť tu.

Na štart sa postavilo úctyhodných 181 pretekárov, čo je vzhľadom na nízku účasť pretekárov v posledných rokoch úctyhodné číslo.

Sobotný tréning

Parametre v propozíciách boli jasné. 1300 metrov prevýšenia, to sú najväčšie preteky u nás tento rok. Slnko dnes svieti ako besné a tak tréning absolvujem hneď od 9:00 ráno. Výšľapový trail je takmer celý naklonený na juh a tak sa po chvíli a neskôr celý deň varím vo vlastnej šťave. Počas dňa som vypil asi 4 litre vody. Nevýhodou trošku bolo, že po vodu som sa musel vracať na parkovisko a celý tréning sa mi tak predĺžil o cenné metre.


Začínam trénovať RS1, čo je pre elitu queen stage (rozumej najťažší/najdlhší). Hobby jazdci idú len RS2, RS4, RS5 a RS6. RS1 je kombinácia trailu MAD MAX a FUNEBRAK. Vrch trailu má prírodný charakter s dostavanými prvkami. Povrch je veľmi tvrdý, všade trčia kamene a korene. Človeku sa tu ide nejako zvláštne. Neskôr trail prechádza cez smrekový lesík plný koreňov na hrebienok, kde sa stáča do veľmi strmých a vyjazdených switchbackov. Po nich nasleduje znovu prírodná a mäkučká pasáž. Na traile som musel asi päťkrát zastaviť a pozrieť si stopy, je tu nad čím rozmýšlať a trail nedá človeku nič zadarmo.

Pokračujem tréningom na RS2, ktorá kopíruje trasu SWEET CHILLY trailu. Tu už nezastavujem, nakoľko tu niet nad čím rozmýšlať, treba len držať rýchlosť v nekonečnom slede zatáčok.

RS3 vedie jazdcov po trail ILEGAL. Človek by čakal, že tu bude nejaká tá hrabanka, ale veľa sa jej tu nenachádza. Tvrdý povrch striedajú kopy prachu a vyjazdené zákruty. Len o chlp míňam stromy popri trati. Sú tu však miesta, na ktoré si musím dať pozor, zastavujem a hľadám stopu. Trail sa končí slušným skokom, pričom finišujeme pri občerstvovacej zóne, ktorá je počas tréningu prázdna.

Po tretej RS mám už na hodinkách cez 1000 výškových metrov a akosi prestávam vládať. Myslím, že celé preteky budú mať viac ako 1300... Šliapem na RS4, ktorá je trailom V3S. Tento prírodný, veľmi neplynulý trail si veľmi užívam a podľa mňa patrí medzi tie najlepšie, čo tu sú. Jazdca prekvapí množstvom prírodných zákrut, koreňov a terénnych nerovností. Niektoré z kompresií majú nábeh na to, aby človeku vytrhli riadidlá z rúk.


Po štvorke už mám dosť. Trošku ma mrzí, že som si neprečítal pravidlá, pretože mnoho jazdcov využívalo podporné služby, aby sa dostali po asfaltke na výšľapový trail, čo človeku ušetrilo na každej jazde cez 100 výškových metrov. Pravidlá totiž nevylučujú cudziu pomoc pri tréningu. To zahŕňa vývoz od kamoša na aute, použitie ebiku, ťahanie od ebikera a podobne. Najviac ma dostalo, keď som videl, ako sa ebiker ťahá za autom na lane. RS5, teda NORD ŠOLINGER a PARAGAN, mi však zlepšil náladu – bol to prírodný, dlhý a náročný trail preplnený koreňmi. To je asi sen každého bikera.

Na vrch RS6 sa dostávam s posledným zbytkom síl. Hodinky ukazujú prevýšenie cez 1700 metrov. RS6 má rovnaký začiatok, teda MAD MAX, v strede sa však odpája na VZDUCHOVKU, čo je mierny, prírodný, extrémne vyjazdený trail. Toto ma baví. Keď som došiel dole, spomenul som si na svoju účasť na sveťáku v Poľsku tento rok. Také dlhé trate sme nemali ani tam! MSR tak výrazne prekvapilo.

Nedeľné preteky – stačí sa s tým zmieriť

Sezóna 2024 je veľmi blatistá. Azda jediné preteky, ktoré sa išli za sucha, boli Slovenský pohár v endure v Košútke. Okrem toho aj svetový pohár bol veľmi blatistý. Od začiatku som vedel, že v nedeľu má pršať, predpoveď ukazovala zrejme prechod búrky, ale až niekedy okolo jednej či druhej poobede. To sme mali byť schopní dať aspoň tri RS-ky za sucha.

Ráno však vyzeralo úplne inak. Tmavé mračná sa valili ponad štartovací oblúk a na radare bol zreteľný pás rýchlo pohybujúceho sa, intenzívneho dažďa. Vravel som si, že sme v „suchu“ – to prejde rýchlo a aspoň sa nebude prášiť. Pršať začalo presne o 10:00 v čase, keď som mal štartovať ja. A lialo naozaj silno. Toto už nebude len dážď, ktorý pokropí prach. Toto je silná búrka. Ľutujem jazdcov, ktorí boli akurát na trati, alebo na výšlape. Chudáci hobbíci.

Náš štart sa ale o pár minút posúva. Vyrážame a po ceste míňame jazdcov, čo už išli RS2 (prvá RS-ka pre hobby kategórie). Sú celí od blata, znechutení. Mnoho ich do konca dňa odstúpi. Vravia, že to je ľad. Majú pravdu, hlina na tomto kopci je veľmi nepríjemná, ak je mokro. S veľkou nechuťou šliapeme na RS1. Dážď teplote veľmi nepomohol. Skôr situáciu zhoršil, pretože bolo vlhko ako v saune. Do konca dňa som mal taký prepotený dres aj kraťasy, že boli akoby namočené vo vode. V živote som nebol viac prepotený. A nebol som v tom sám. Ono blbým faktorom toho, že je mokro, je to, že zmaže takmer celú tvrdú prácu, ktorú človek do prípravy dal – jednoducho musíte ísť pomaly. Je to frustrujúce.

RS1

Po dlhom výšľape sa objavujeme na štarte. Príjemným prekvapením je, že začiatok trailu vyzerá celkom sucho. Som nadšený. Po krátkej rozcvičke som pripravený na štart. Rozbieham sa a trať drží. Je to fajn, síce sa miestami trošku šmýka, ale nie je to vôbec zlé. Dá sa tlačiť na pílu. To však platí len do momentu, kým som sa neodpojil z trailu MAD MAX na trail FUNEBRAK. Tu to začal byť boj o prežitie. Dobieham pár jazdcov a v strmých zákrutách idem tak, že sedím na sedle a obe nohy mám dole.

Miestami skoro vylietam z trate. Všímam si miest, kde je roztrhnutá páska – asi to veľa ľuďom nevydalo. Našťastie nepadám a do cieľa prichádzam s relatívne slušným časom. Hneď po mne však prichádza Samo Paučin z CTM Racing Teamu a ja viem, že mi dal minimálne 20 sekúnd. Neskôr prichádza rozhorčený Ľuboš Staňo z MTBIKER tímu, ktorý pri svojej jazde dobehol 4 ľudí. Ako posledný prichádza Maťo Knapec z CTM Racing Teamu s viditeľným blatovým pásom na lakti – spadol. RS-ku však vyhráva Ľuboš o 2 sekundy nad Maťom. Ja strácam 27 sekúnd.

Dráma sa deje aj v poli Juniorov, kde medzi sebou súperia Maroš Krupa z MTBIKER tímu a mladý Rišo Tandara z CTM Racing Teamu. Riško dostal v polovici trate defekt a tak sa mu šance na titul rozplynuli tak ako vzduch z jeho kolesa. Deň je však ešte dlhý a je o čo bojovať.

RS2

Presúvame sa druhým dlhým výšľapom na vrch RS2. Vieme, aké sú tu podmienky – ako na ľade. Tvrdý povrch s klopenými zákrutami je veľmi zradný. Štartujem a idem veľmi pomaly. Brzda, plyn, brzda, plyn... Moje tempo je všelijaké, len nie plynulé. Trať však nie je v najhoršom stave, ide to celkom fajn. Končím RS-ku s tým, že v tejto som dopadol najhoršie z celého dňa. Maťovi sa nejako nedarí, po finiši kontroluje tlmič, celú RS-ku išiel na zamknutom tlmiči. Opäť víťazí o 3 sekundy Ľuboš. Rovnako stále vedie aj jeho kolega v junioroch Maroš.

RS3

Už takmer so 700 metrami prevýšenia smerujeme na štart RS3, ILEGAL trailu. Pred vjazdom na tento trail som dostal výstrahu, že jeho povrch je za mokra extrémne šmykľavý. A veruže bol. Dvakrát som nabúral do stromu, našťastie som vždy vyviazol len s malou stratou rýchlosti. Neplynulé zákruty, vysoká rýchlosť a blato robia z tohto trailu nočnú moru. Je to desivé. Navyše mi v polovici trailu vypadávajú pumpička aj multikľúč, ktoré mám obmotané suchým zipsom.

Znechutený sa vydávam hore, hľadajúc minipumpu za 40 eur. Našťastie je trail krátky a svojou zlou jazdou som nestratil veľa času. Neviem, čo sa stalo s dvoma rivalmi, ale Ľubošovi opäť jazda vyšla a vyhral RS-ku o 5 sekúnd nad Maťom. Samo Paučin je v tesnom závese za nimi dvoma a potom s väčšou medzerou ja na 4. mieste. V junioroch stále vedie Maroš, no Rišo sa na neho slušne doťahuje.

RS4

Pri stúpaní na RS4 začína pršať, nemám čas pozerať na radare, ako dlho ešte pršať bude, len sa ponáhľam na štart, aby som vychytal aspoň aké-také suchšie podmienky. Som premočený ako myš, z rukavíc mi kvapká voda. Okuliare sa mi nedarí vysušiť a k tomu nás čaká možno najzradnejší trail za mokra, V3S. Prší a ja štartujem.
Našťastie pre mňa po chvíli prestáva pršať a trail je len trochu mokrý, stále je však zradný, dá sa však jazdiť v celku dobre.

Opätovne je ale jazda systémom štart – stop. Relatívne dlhý trail mi však nerobí zásadnejší problém. V cieli čakám aj ostatných spolubojovíkov. Nadávame na počasie, toto je už trochu priveľa aj na silné povahy. Tak buď nech neprší, alebo nech prší. Cca 1400 nastúpaných metrov nám k našej radosti tiež nijako neprispieva. Máme toho už plné zuby, už aj na občerstvovačke došla voda. RS4 vyhral znovu Ľuboš, ale už len o 3 sekundy, ja som stratil „len“ 8 sekúnd. V junioroch stále vedie Maroš a postupne na Riša zvyšuje pohodlný náskok.

RS5

Zas a znova nastupujeme do toho istého stúpania. Začína byť ale nejaká tma, to je na denný čas cca 14:00 trochu divné, nie? Začína liať. A leje dlho, až kým nevyjdeme hore na štart – a teraz vieme, že RS5 bude veľmi mokrá. Technicky najťažší trail dňa, tu sa bude lámať chlieb.

... po dlhej dobe preteky, ktoré sa parametrami môžu merať aj so svetovým pohárom...

Na nič sa nečaká a tak idem do boja. Je to mokré a klzké, a to veľmi. Blato mi strieka na okuliare. Obchádzam skok, ktorý som skákal v tréningu. Držím si svoje stopy a snažím sa jazdiť viac po kraji vyjazdeného trailu, kde je pôda aspoň o niečo mäkšia.

Mohutné korene však robia z trate lotériu a klzisko. Snažím sa nepadnúť a overeným štýlom štart – stop do svojho výkonu dávam čo najviac. V spodnej polovici je trail takmer nejazditeľný. Jedna ostrá zákruta v strmine sa snáď ani nedá prejsť. Chytám sa rukou stromu a snažím sa otočiť bike rukami-nohami. Skončím však „usadnutý“ na zadnom kolese. RS-ku však končím bez významného pádu.


To však neplatí pre všetkým ostatných. Ľuboš padá štyrikrát, Maťo iba raz. Túto RS-ku vyhráva Maťo a to až o 11 sekúnd a takmer zmazáva Ľubošov náskok. Dráma do posledného metra sa môže začať.

RS6

Mokrý, hladný, smädný a vyčerpaný dostávam svoje telo na štart. Za dva dni som tento kopec navštívil 12-krát. Som rád, že to mám takmer za sebou, poďme ešte raz dať do toho všetko. MAD MAX je opäť relatívne „suchý“, snažím sa tlačiť na pílu. Od miesta, kde sa odpájame na VZDUCHOVKU, je ale trail znova extrémne mokrý a blatistý. Veľké množstvo koreňov robí z trailu klzisko ako vyšité. Mám však smolu, zasekáva sa mi obrovský papek do kolesa a netočí sa. Zároveň vylamuje niekoľko špajdlí. Musím zastaviť a papek vybrať. Špajdle sú však uvoľnené a búchajú o rám. Modlím sa, aby sa s bikom nestalo nič vážnejšie. Vydrží a ja som v cieli. Vidím, ako dobiehajú všetci chalani, ale aj ženy. Maťo v tejto RS-ke dal Ľubošovi 1 sekundu.

Kto teda vyhral?

Čakáme na parkingu, kým sa načítajú výsledky. Objaví sa však výbuch radosti a Ľuboš objíma Maroša. Títo dvaja tímoví kolegovia sa akurát stali majstrami Slovenska. Obďaleč však tak trochu zdrvený sedí Maťo. Prehral o neuveriteľných 0,3 sekundy. Bola to bitka, akú si na Slovenskom pohári nepamätám. S množstvom zvratov, s vrtkavým počasím a pádmi. Ľuboš tento rok jazdí veľmi dobre, zatiaľ na Slovensku neprehral. Škoda ale Maťa, tieto traily postavil, pri Žiline žije, aká by toto bola „storka“! Šport je však taký a myslím, že Maťo si s týmto poradí ľahko. Vo svojej kariére toho už prekonal veľa a myslím, že aj ťažších okamihov. Sláva však patrí Ľubošovi.


V mužoch dopadli výsledky takto:
1. Ľuboš Staňo - MTBIKER
2. Martin Knapec – CTM RACING TEAM
3. Samo Paučin – CTM RACING TEAM
4. (Jakub Linda)

V junioroch:
1. Maroš Krupa - MTBIKER
2. Rišo Tandara – CTM RACING TEAM
3. Adam Hanko

Ženy:
1. Simča Kuchyňková – OExCUBE RACING
2. Aneta Kamenská – Norco No Limit
3. Natália Ďugelová – Norco No Limit

Zhodnotenie

Dúfam, že sa vám tento report páčil. Snažil som sa v ňom zachytiť neobyčajný súboj dvoch talentov. OKO TRAILS nesklamali, prekvapili a preverili každého. Boli prichystané skvelo, všetko fungovalo ako po masle. Po dlhej dobe preteky, ktoré sa parametrami môžu merať aj so svetovým pohárom. Som za ne rád a verím, že takýchto pretekov pribudne. Pozoruhodný bol aj nabitý večerný program, v sobotu aj v nedeľu – kto ho neabsolvoval, môže ľutovať. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.