Od základu: Jazdiť sám, vo dvojici alebo v „balíku“?

Chceš byť vlk samotár, mať pravidelného parťáka alebo sa rovno pridať do balíka? Všetko má svoje výhody aj úskalia.

Cestná cyklistika bola vždy tímovým športom. Stratégie a domestici, to sa do našich životov až tak neprenáša, no nechať si niekým rozrážať vzduch, to je už príjemnejšia predstava. Napriek tomu veľa ľudí dáva prednosť jazdeniu osamote, maximálne vo dvojici či trojici. Každý štýl jazdenia má svoje špecifiká a ak sa nevieš rozhodnúť, ktorý bude pre teba ten pravý, možno ti pomôžu aj nasledujúce riadky.

Najjednoduchšia cesta?

Jazdiť sám je na prvý pohľad najjednoduchšia forma cyklistiky. A myslím, že väčšina ľudí začínala práve takto. Ak jazdíš sám, si pánom (alebo paňou ) vlastného času. Tvoja trasa, tvoje pravidlá, jazdíš presne vtedy, kedy ti to vyhovuje. Ja sa napríklad veľakrát rozhodnem z minúty na minútu, že sa idem prevetrať. A rovnako jazdíš spôsobom, aký ti vyhovuje.

Niekto má rád, keď mu nové cestičky ukážu kamoši, niekto má zas nos zaborený do mapy a radšej objavuje na vlastnú päsť. Niekto sa stále zastavuje a fotí, iný je „drič“ a pri večernom výjazde si potrebuje dať riadne do tela. Ja som si napríklad sám na sebe všimol, že najmä pri jazdení osamote už časom krútim automaticky nohami a ponorím sa do vlastných myšlienok. A človek má hneď akési lepšie nápady a domov sa vráti mentálne svieži.


Otázkou ale je, čo „fyzička“? Jazdiť sám znamená odtiahnuť si všetko za svoje. A čím dlhšia trasa, tým je to, logicky, ťažšie. Toto môžu niektorí ľudia ale naopak brať ako super tréning a keď potom prídu do skupiny, zrazu budú lietať. No jazdiť sám je o niečo náročnejšie aj psychicky.

S parťákom sa vždy dá pokecať, dokáže namotivovať, no ak ide človek nejakú dlhočiznú trasu osamote, po 150 kilometroch už toho začína mať fakt plné kecky… A treťou vecou je bezpečnosť. Eventuálny pád bez parťáka znamená fakt, že pomoc príde omnoho neskôr. Dupľom, ak nevymetáte hlavné ťahy a cielite skôr na zabudnuté cestičky.

Rameno na rameno

Jazda v „balíku“ je pre niektorých čarovným spôsobom socializácie, pre niekoho zas len skúškou nervov a ostražitosti. Bez mučenia sa priznám, že patrím do druhej skupiny. No začnime radšej pozitívami. Ako som už napovedal, najväčšou výhodou pelotónu predsa je, že idete v pelotóne! Veľa ľudí znamená veľa možností, za koho sa schovať. Rovnako tak vyššiu priemernú rýchlosť pri podobnej námahe, keďže sa najčastejšie na čele strieda. Ak teda potrebujete potrénovať intervaly, aj toto je jedna z možností.

Skúsenejší parťáci zároveň znamenajú, že sa dozviete množstvo zaujímavých tipov a fičúr. Od tých dôležitejších, že treba pravidelne prijímať sacharidy, až po tie nepodstatné, že čiapočky na ventilky nepatria a plastové „taniere“ za kazetu už vôbec nie. A čo je najdôležitejšie, v pelotóne je vždy väčšia zábava!


V dnešnej dobe sa už organizuje nespočetné množstvo rôznych klubových či komunitných výjazdov. No nie všetky sú pre každého. Zacieliť treba práve na tie, ktoré sú otvorené aj začiatočníkom (obvykle nesú čarovný názov „no-drop jazda“) – inak môžete zostať nepríjemne prekvapení, keď prídete do naozaj výkonnej skupinky a po 10 km vás utrhnú.

Jazdiť výsadne v skupine nie je múdre, z tréningového hľadiska sa tak človek sotva posunie.

Ak sa chystáte na jazdu v skupine, treba sa pripraviť na mierne klaustrofobický pocit. V prípade, že ste boli navyknutí jazdiť osamote, bude možno príjemnejšie miesto pri krajnici. Nech sa už ocitnete na jednej či druhej strane, počítať treba s ďalším faktorom, a tým je nepriehľadnosť. V skupine je rádovo dôležitejšie ovládať „znakovú reč“, ktorú cyklisti používajú, ukazovať spomalenia, jamy. Cez cyklistu pred vami toho naozaj veľa nevidno a výsledkom pri nepozornosti môže byť defekt, v horšom prípade pád. Samozrejme, netreba zabúdať ani na vyhlášku - v dvojrade môžeme podľa nej jazdiť v skupine šesť a viac ľudí.


Kompromisným riešením je jazda v menšej skupine dvoch-troch ľudí. Ak dokážete nájsť kamarátov, ktorí sú výkonnostne zhruba podobní ako vy, o to lepšie. Koniec koncov, čím viac ľudí sa snaží zladiť, tým ťažšie to je. Zároveň, a neviem, či ste si to všimli aj vy, mám niekedy pocit, že vo väčších skupinkách sa skrátka vždy nájde pár ľudí, ktorí sa chcú popredvádzať. A to cyklisti, ktorí ešte len s cestnou cyklistikou začínajú, asi nepotrebujú zažívať…


A ako vyzerá ideálna situácia? Ak je tá možnosť, asi oba spôsoby striedať. Nie je úplne múdre jazdiť výsadne v skupine, lebo z tréningového hľadiska sa človek sotva posunie. No zároveň je fajn sa niekedy trochu socializovať a nabrať nových kamošov. Pokojne doplňte do komentárov svoje skúsenosti, prípadne ďalšie pre a proti jazdeniu osamote či v „balíku“.

Seriál „Od základu“

• Rozdiely v rámoch cestných bicyklov
• Aký materiál rámu je najvhodnejší?
• Ako si správne vybrať cestné kolesá a obutie
• Cestné kotúčové vs. ráfikové brzdy - výkon, praktickosť, dizajn
• Mechanické vs. elektronické radenie na cestnom bicykli - otázka vkusu?
• Gravel, cesta, treking - čo ponúkajú?
• Ako začať s cestnými nášľapnými pedálmi a čo sú ich silné stránky
• Ako prežiť v premávke?
• Akú výbavu si so sebou vziať na cestný výjazd?
• Elementárne kúsky oblečenia pre cestného cyklistu
• Krátke vs. dlhé trasy - stratégia, plánovanie, strava
• Elementárny servis cestného bicykla
• Tepové zóny a ich význam pri tréningu