Reportáž: MTBIKER Sliezsky kráľ 2024 alebo ako mi nevyšla odveta

V nedeľu 23. júna sa konal tretí ročník časovky do vrchu na tomto legendárnom tatranskom stúpaní. Či sa mi podarilo vylepšiť si časy a ako sa mi vlastne darilo, to sa dozviete v tejto reportáži.

Časovka na Sliezsky dom sa dávnejšie jazdila pod iným názvom, skončilo sa to ročníkom 2017 a teraz môžeme ďakovať hotelu a MTBIKER-u, že túto akciu v roku 2022 obnovili.

Najprv MTB, potom cesťák

Na prvom ročníku som sa postavil na štart s mojím SUP-om, keďže na výber som nemal, no a minulý rok som pretekal na cesťáku. Čo je na toto stúpanie lepšie? Viac som to porovnal v minuloročnej reportáži, robil som aj porovnávacie časy počas výjazdov, porovnal čas na pretekoch a aby som vám to urýchlil, tak to zhrniem. Časovky sa jazdia kvôli času a preto tu má výhodu cesťák, rozdiel spravíte určite. Minimálny rozdiel bude možno práve na tých najhorších úsekoch, no v celkovom výsledku sa to upraví v prospech cestného biku.

Do Polianky po „pánsky“

Večer ešte doladím tlaky, nachystám si veci, čo beriem so sebou a ráno niečo po pol 7 môžem vyraziť. Tak ako minulý rok, aj teraz na presun zvolím vlak. Tatry mám síce „pod nosom“, no rozjazdiť sa môžem aj v okolí Polianky, navyše som vzal väčší batoh, aby sa mi tam vošla aj bunda. Čiže najprv osobákom do Popradu a potom električkou do Polianky. Ako tak sedím v električke, v druhom vozni zbadám zavesený bike – to bude určite kamarát Matúš Hájnik, a tak ho idem pozdraviť a prehodíme kus reči.

Prezentácia a rozjazdenie

Vystupujeme v Polianke, Poliankovo ešte zavreté, a tak ideme na prezentáciu. Matúš bude štartovať medzi prvými, ja o pár minút neskôr. Kto bude štartovať predo mnou a s kým pôjdem ja, to som mal opäť podchytené. Kamaráti Miro a Stano zo Sabinova chceli ísť spolu.

Ja som mal trochu dilemu – buď si dať „odvetu“ s Janom Halikom, alebo to nechať na náhodu. Ale radšej mať motivátora, a tak som si vybavil, aby som s ním štartoval. Večer ešte volám s Mirom. „Počuj, napadlo mi, ty pôjdeš so Stanom, ako sme sa dohodli a hneď za vami pôjdem ja s Halikom. Čo ty na to?“ „Dobre, šak nech je sranda, prelecice kolo nas jak tank .“


Pripevňujem číslo, zišlo by sa to pripevniť ešte jednou páskou zospodu, na MTB sa tie štartovné čísla dávajú o dosť ľahšie a jednoduchšie, tu mi to pod mojím veľkým Garminom trčí, a tak nožíkom vytvorím ešte jednu dierku a uchytím to o bowden, hneď to lepšie vyzerá. Môžem sa ísť rozjazdiť, ešte prejem croissant, nech nejem tesne pred štartom. Raňajky som samozrejme mal, ale tak ja vždy niečo jem. Rozjazdím sa smer Hágy a späť, potom ešte s Mirom a Stanom prvý kilometer stúpania, ktoré nás čaká. Sú tu prvýkrát, tak aspoň hrubá predstava.

Janči, kde si?

Doteraz som obiehal len ja, no už okúsim aj ja, aké to je byť niekým predbiehaný.

Do Polianky som prišiel zhruba 8:15, kopec času a ono to tak zbehlo. A už štartujú prví, ideme po dvojiciach v 30-sekundových intervaloch, tak to ide rýchlo. Už sa pomaly zbiehame na štart. Obzerám sa a nevidím svojho „rivala“. Janči sa ešte asi rozjazďuje, ale už aj tak by tu mohol byť. Miro so Stanom odštartovali a ja stále stojím na štarte sám. No nič, vyzerá to, že pôjdem sám, neverím, že si to neustrážil, skôr mi napadá nejaký technický problém.


Posledné sekundy, zapínam aktivitu na Garmine a môžem dupnúť na to, len to neprepáliť ako minulý rok. Povie sa to ale ľahko, no dodržuje sa to už ťažšie. Tepy idú pekne hore, po most nechcem, aby stúpli nad 175. Ide sa mi dobre, aj keď Janči vedľa mňa chýba, nemám motivátora a niekoho, podľa koho by som šiel podobné tempo. Predbieham Stana a hneď na to aj Mira.

Miro pekne trafil miesto, keď sme sa rozjazďovali, kde ho predbehnem. Postupne obieham ďalších a ďalších. Prichádzam na most, čas cca 11,5 min. Tak akurát, no čaká ma tá horšia časť. Tu by fakt pomohli aspoň 28, ak nie 30 mm plášte, no ja kvôli rámu a ráfikovým brzdám jazdím 25 mm.


Snažím sa nerovnosťami prejsť tak, aby mi to na tempe veľmi neubralo, tepy už mám dávno akoby „zaseknuté“ okolo 175, občas to stúpne o nejaké 2-3 čísla. Doteraz som obiehal len ja, no už okúsim aj ja, aké to je byť niekým predbiehaný. Mladý biker, zrejme junior, trochu mi odskočí, ale stále ho mám na dohľad, možno tak 20 m. Postupne ho dobieham a podarí sa mi dostať sa naspäť pred neho.


Už máme pod sebou opäť lepší asfalt. Neskôr započujem za sebou hudbu. To bude nejaký „elektrikár“ s reprákom vo vrecku. Nakoniec to je Jakub Jenčuš, ako motiváciu si pustil hudbu na mobile. Je na MTB a štartoval asi 2 minúty po mne. Neuveriteľný čas na MTB. Ideme vedľa seba, pýta sa ma, koľko je ešte do cieľa. Hneď mám akosi motiváciu na to viac dupnúť. Tak sa v závere traja trochu ponaháňame.

Cieľom prechádzam s časom 28:55. Osobák som neprekonal a oproti minulému roku je čas horší o 1:17. Môj priemerný tep dosiahol hodnotu 174, maximum 184. Lepší čas som mal pred dvomi rokmi na MTB. Čiže s časom nespokojný – ale každý deň je iný.

Občerstvenie, moje zhodnotenie a výsledky

Po vydýchaní za mnou príde Lenka: „No čo, ako? Jančimu si pekne ušiel.“ „Nič moc, šiel som sám, Janči nestihol štart.“ Chvíľku na to prichádza hore Janči Halik, pýtam sa ho, čo sa stalo, že nestihol štart. „Riešil som defekt.“ Nuž, stáva sa, radšej pred štartom ako na trati. Po vyzdvihnutí štartovacieho balíčka, ktorý obsahoval aj pekné pamätné tričko s grafikou od miestneho umelca, som sa išiel občerstviť. K dispozícii sme mali klobásu, ale aj polievku. V príjemnej atmosfére a dobrej partii ľudí to ubieha rýchlo.


Medzitým nám pribudli výsledky, tak idem pozrieť, ako som dopadol. S mojím časom 28:55 sa mi ušla „zemiaková“ priečka. Pozerám si časy ostatných. „Halíka som dal.“ A Jano stojí za mnou. Podľa časov áno, ale v nich bol prirátaný aj rozdiel, čo Janči štartoval neskôr. A tak sa mi opäť nepodarilo prekonať môjho „rivala“.


Ako by som to zhodnotil? Spomenul som, že s časom nie som spokojný. Nie je sa na čo vyhovárať, podmienky sme mali všetci rovnaké. Viem, že teraz si viacerí poviete, čo by som ja dal za necelých 29 minút na Sliezsky. No ja mám cieľ pod 27, tak snáď sa mi to raz podarí. Nešlo sa mi zle, nohy poslúchali, len to proste nevyšlo lepšie zajazdiť. Možno keby som mal vedľa seba Jančiho, bolo by to iné, ale na „keby“ sa preteky nevyhrávajú.

Proste, porazili ma lepší, doma mi vždy povedia, že už starnem, že čo by som chcel. Áno, to je pravda, ale momentálne necítim nejaký pokles mojej výkonnosti v kopcoch. Niekedy sa proste darí viac, niekedy menej.


Trať najlepšie zvládol Kristián Jánošík s časom 25:09 a u nežného pohlavia mala najrýchlejší čas Veronika Váleková s časom 37:30. Odmenení boli aj pretekári na MTB, medzi mužmi zvíťazil Jakub Jenšuš s časom 26:52 a ešte len juniorka Lea Elisa Váleková s časom 47:20. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Super akcia, na ktorej by sa len ťažko hľadali nejaké chybičky krásy.

Po vyhlásení výsledkov nasledovala ešte bohatá tombola. Organizátorom sa tento rok podarilo vďaka štedrým sponzorom zabezpečiť zaujímavé ceny, či už pre pretekárov alebo do tomboly, veď posúďte sami. Vyhrať 5-dňový zájazd do Paríža vďaka SACKA alebo pobyty na Skalnatej chate, v hoteli Salamandra Resort či na Sliezskom dome, to nie je na časovkách bežná vec.

Rozlúčiť sa, opatrne dole a vyjazdiť

Ešte nejaké tie fotky, rozlúčiť sa a opatrne dole, zjazd na 25 mm plášťoch tu vždy idem opatrne. Rozbitú časť idem doslova krokom a zrejme pomalšie ako hore. Po zjazde sa rozhodnem ísť si ešte zajazdiť na Popradské pleso, mám síce väčší nemotorný batoh, ale čo už.

Za Poliankou dobieham Filipa Greša a Peťa Koszku. Majú tiež v pláne Popradské, tak ideme spolu. Premávka turistov je tu pomerne hustá, no sezóna sa začína a je pekná nedeľa. Ja si idem dať niečo teplé na susednú „Majlátku“ a parťáci idú ešte na Štrbské. Po zjazde ešte rozmýšľam, čo si dám, a tak padne voľba na Hrebienok. Mohol by som pridať ešte Štart a mal by som všetky stúpania.


Super akcia, na ktorej by sa len ťažko hľadali nejaké chybičky krásy, je za nami. Určite nevynechám ani nasledujúci ročník a myslím, že väčšina z vás, čo ste boli, je na tom rovnako.


Kompletnú fotogalériu od Mirky z MTHIKER redakcie nájdete na tomto odkaze.